foto: Ministerstvo dopravy SR/tiskové materiály/Širokorozchodná trať Kyjev-Košice je bezpečnostné riziko, hovorí bývalý štátny tajomník Kmeť
Slovenská a ukrajinská vláda sa zhodli na tom, že z Kyjeva povedie širokorozchodná trať až do Košíc. Podľa expertov na železničnú dopravu je to bezpečnostné riziko. Medzi ne patrí aj bývalý štátny tajomník Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, Jaroslav Kmeť.
Ako sme už predtým informovali, slovenská vláda schválila návrh projektu zabezpečenia osobnej železničnej dopravy s Ukrajinou na trase Kyjev- Haniska pri Košiciach po širokorozchodnej trati. Toto rozhodnutie však plynulo skôr z politických ustanovení než odborných, existujú totiž lepšie alternatívy ako napríklad rozšírenie koľají na európsky štandard. Na adresu pozitív a negatív tohoto projektu ako aj ekonomických záujmoch štátnej nákladnej železničnej dopravy na východnom Slovensku sa pre spravodajstvo TREND vyjadril expert na železničnú dopravu a bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť.
Kmeť považuje rozhodnutie slovenskej vlády podporiť priame prepojenie s Kyjevom za značne ústretové gesto voči požiadavke najvyšších politických elít Ukrajiny. Zároveň však tvrdí, že takéto rozhodnutie nebráni paralelnému rozvíjaniu iných alternatív. Slovensko má totiž s východným susedom až dva železničné priechody, a to v Čiernej nad Tisou a koľaj európskeho rozchodu v Maťovských Vojkovciach, kde sa zároveň nachádza aj trať širokého rozchodu, doposiaľ určená na nákladnú dopravu. V hre o možné riešenie prepojenia krajín tak boli až tri možné alternatívy. Na ministerstve dopravy sa podľa Kmeťa prikláňali k alternatíve koľaji európskeho rozchodu v Čiernej nad Tisou.
„Na zvýšenie priepustnosti koľaje bolo potrebné urobiť pár úprav, napríklad presunúť hraničné a colné kontroly do stanice, aby sa neblokovala koľaj, keďže je to jednokoľajka. Zároveň sme sa chceli dohodnúť na spoločných hraničných kontrolách s ukrajinskou stranou, tak ako je to v Poľsku. Ministerstvo dopravy dostalo už predtým za úlohu z rokovania premiérov Slovenska a Ukrajiny preveriť možnosť osobnej vlakovej dopravy po trati Maťovské Vojkovce – Haniska,“ opisuje proces rozhodovania Kmeť.
Ten vníma variantu dobudovania koľají európskeho rochodu ako efektívnejšiu a ekonomicky výhodnejšiu alternatívu. Tento prístup by totiž podľa neho umožnil lepšiu integráciu s už existujúcou európskou železničnou sieťou a zjednodušil by prechod medi rôznymi typmi koľají. Navyše by spomínaý rozchod koľají mohol zvýšiť frekvenciu a dostupnosť spojení, čím by sa zlepšila mobilita občanov a zároveň podporil cezhraničný obchod a cestovný ruch. Terminál by tak mohol byť priestorom, kde obe strany vykonávajú spoločné hraničné kontroly a neblokovali by tak koľaj na hraničnom priechode.
Pod tlakom politickej požiadavky ukrajinskej strany sa rezort dopravy nakoniec priklonil ku možnosti širokorozchodnej trate. Táto alternatíva však zo sebou nesie aj podstatné komplikácie. Uviesť širokorozchodnú trať do prevádzkyschopného stavu pre osobnú želenzičnú dopravy si vyžiada podľa bývalého štátneho tajomníka náklady až v desiatkach miliónov eur. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že trať do Hanisky má celkovo 88 kilometrov, a do prevádzky bola uvedená ešte v roku 1965. Navyše je dnes určená výhradne pre nákladnú dopravu.
Z týchto okolností vyplýva, že si jej uvedenie do prevádzky vyžiada extenzívnu prerábku, ktorá bude stáť nemalé finančné prostriedky. Problémom je totiž fakt, že do tejto trate sa investovalo len minimálne a z toho dôvodu je maximálna rýchlosť len 60 kilometrov za hodinu a na mnohých úsekoch je pre podmáčané podložie obmedzená rýchlosť len na 10 kilometrov za hodinu. Navyše nespĺňa ani bezpečnostné parametre na osobnú dopravu. Na realizáciu tohto projektu bude podľa Kmeťa nutné vykonať viacero náročných krokov.
„Treba určite zabezpečiť zázemie pre hraničné a colné kontroly, ako aj vybudovať nástupište v Haniske. A to sú ďalšie investície, podľa môjho názoru vo výške niekoľko miliónov eur. Zabezpečiť fungovanie širokorozchodnej trate a predovšetkým získať investičné zdroje na jej modernizáciu presahuje súčasné možnosti ŽSR, ale aj rozpočtu ministerstva dopravy. Čas realizácie je odhadovaný na mesiace, a to od projektovej prípravy cez procesy obstarania až po kompletné procesy stavebnej činnosti. Potom treba myslieť na legislatívne zmeny. Treba zmeniť medzivládne a medzirezortné zmluvy a dohody, zabezpečiť povolenia vstupu dotknutých železničných koľajových vozidiel na vnútroštátne trate ŽSR,“ opisuje jednotlivé kroky Kmeť.
Čo sa týka financii, bude potrebné nazbierať financie na stavebné, technické, prepravné a personálne činnosti. Náklady budú závisieť od spôsobu riešenia, no predbežný odhad sa pohybuje v miliónoch eur. Pokiaľ sa nenaskytne možnosť finanovať projekt zo zdrojov Európskej únie, Slovensko bude musieť rekonštrukciu uhradiť zo štátneho rozpočtu. Navyše projekt nebude možné realizovať v skorom časovom horizonte vzhľadom na požiadavku ministerstva vnútra a rezortu financii na zabezpečenie priestorov a dotknutého technického vybavenia v Maťovských Vojkovciach.
Expert na železničnú dopravu tiež avizuje, že zavedenie osobnej železničnej dopravy na trati, ktorá je v súčasnosti využívana pre nákladnú dopravu, by mohlo mať vplyv na jej efektívnosť, čo môže mať vážne finančné dôsledky pre dopravcov, ktorý by mohli čeliť zvýšeným prevádzkovým nákladom alebo v najhoršom prípade aj strátam príjmov. Kmeť taktiež nevylučuje negatívny dopad projektu na štátne spoločnosti. Nemôže totiž vylúčiť, že cieľom ukrajinskej strany je skôr nákladná doprava, ako osobná železničná.
„Môže to byť skutočne cesta, ako sa dostať na slovenský trh. Keď sa Ukrajine podarí cez Dopravný úrad homologizovať rušne na osobnú dopravu, potom nebude dôvod, aby úrad neschválil rušne pre nákladnú dopravu. Ak sa tak stane, Ukrajinci budú môcť jazdiť po širokorozchodnej koľaji až do Košíc. A to bude priama hrozba pre štátnu spoločnosť ZSSK CARGO, ktorej jednoducho preberú biznis v danej lokalite,“ avizuje Kmeť.
Realizácia kvalitného železničného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou vrátanej osobnej železničnej dopravy prinesie podstatné ekonomické a spoločenské výhody. K ekonomickým by bývalý tajomník ministerstva dopravy priradil zvýšenie obchodu a investícií či podporu cestovného ruchu a vytváranie nových pracovných miest. Plynúce spoločenské výhody vníma najmä v oblastiach kultúrnej výmeny a zlepšenie mobility. Kvalitnejšie železničné spojenie by navyše mohlo zlepšiť mobilitu obyvateľov oboch krajín čo by uľahčilo cestovanie občanov za prácou, štúdiom či rodinou.