foto: RAILTARGET/TKD Dobrá
Slovensko sa snaží o rozsiahlu modernizáciu prekladísk a infraštruktúry v Čiernej nad Tisou, ktoré sú kľúčové pre prepravu medzi EÚ a Ukrajinou. Investície mimo územia Európskej únie, konkrétne do ukrajinských kapacít v blízkosti hraníc, by však mohli modernizačné snahy doslova zmariť a ohroziť tak tento zraniteľný región, varujú odborníci.
Projekt rozvoja železničných prekladísk a infraštruktúry v Čiernej nad Tisou je horúcou témou, najmä z hľadiska možnej technickej a finančnej podpory. Rezort dopravy sa totiž uchádza o čerpanie európskych zdrojov z programu CEF na ich významnú modernizáciu a zvýšenie kapacít.
Ambiciózne plány pre rozvoj kapacít
Železnice sa spoločne s Ministerstvom dopravy SR usilujú o získanie grantov na projekty spojené s prepravou tovaru ale aj osobnou prepravou medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Pre železnicu je Čierna nad Tisou absolútne kľúčovým miestom. Plány sú ambiciózne, ale k masívnym investíciám v tejto lokalite zatiaľ nedošlo.
Riziká investícií mimo územia EÚ: sociálno-ekonomické hrozby a zmarenie biznis-modelu
O investíciách na Ukrajine sa intenzívne diskutuje. Uvažuje sa napríklad o vybudovaní resp. rozšírení siete železníc so štandardným rozchodom a s napojením na konkurenčné prekládkové body a terminály na jej území. Odborníci to vnímajú ako veľké riziko. Takýto krok by mohol viesť k zásadnému zníženiu vyťaženia prekladísk v Čiernej nad Tisou ale aj ďalších prekladísk na území EÚ stiahnutím biznisu na ukrajinskú stranu.
Naviac, nad prekladiskami mimo EÚ nemajú členské štáty kontrolu a podliehajú iným pravidlám hry. V konkurenčnom boji by tak nielen Slovensko ťahalo za kratší koniec.
Ukrajinská železničná infraštruktúra je majoritne založená na širokom rozchode koľají, infraštruktúra EÚ zasa na štandardnom rozchode. Toto usporiadanie má svoju logiku z historického, bezpečnostného aj z ekonomického hľadiska a nie je v záujme veci ďalej intenzívne rozširovať štandardný rozchod smerom na východ, ale ani širokorozchodné trate smerom na západ.
.jpg "TKD Dobrá, RAILTARGET")
K ďalším argumentom proti výstavbe alternatívnych prekladísk a tratí na Ukrajine patrí aj nedostatok zdrojov resp. mrhanie nimi a zmarenie už zrealizovaných investícií. Prekladiská v Čiernej nad Tisou sa neobjavili zo dňa na deň, fungujú už desiatky rokov, sú za nimi miliónové investície štátneho ako aj privátneho sektora a sú od nich bytostne závislé stovky slovenských rodín.
Z vyššie uvedených argumentov je zrejmé, že budovanie alternatívnej infraštruktúry na Ukrajine predstavuje veľké strategické riziko.
Rovnaký názor má aj generálny riaditeľ ZSSK CARGO Jaroslav Daniška: „Chcem zdôrazniť, že to považujem za veľké riziko. Ohrozilo by to vyťaženie pre naše prekládkové kapacity
v Čiernej nad Tisou a do budúcna aj realizáciu samotných prepráv. Všetky takéto projekty musia vznikať koordinovane, aby sa vzájomne nenegovali. Investície EÚ a členských štátov na Ukrajine v oblasti železničnej nákladnej dopravy sú samozrejme nevyhnutné, mali by však prinášať synergie a nie ohrozovať železničné podniky susediacich štátov.“
Kritizovaná širokorozchodná trať do Hanisky: Politické rozhodnutie prináša obavy o efektivitu
Je potrebné v tomto kontexte pripomenúť kritizovanú trať do Hanisky. Slovenská vláda schválila návrh projektu zabezpečenia osobnej železničnej dopravy s Ukrajinou na trase Kyjev-Haniska pri Košiciach po širokorozchodnej trati. Podľa expertov na železničnú dopravu je to riziko. Medzi nich patrí aj bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť. Tvrdí, že toto rozhodnutie vyplynulo skôr z politických ustanovení, než z odborných. Existujú totiž lepšie alternatívy. Rozhodnutie slovenskej vlády považuje za značne ústretové gesto voči požiadavke najvyšších politických elít Ukrajiny.
Kmeť vníma variantu dobudovania koľají európskeho rozchodu ako efektívnejšiu a ekonomicky výhodnejšiu alternatívu. Tento prístup by totiž podľa neho umožnil lepšiu integráciu s už existujúcou európskou železničnou sieťou a zjednodušil by prechod medzi rôznymi typmi rozchodu.
Pod tlakom politickej požiadavky ukrajinskej strany sa rezort dopravy nakoniec priklonil k možnosti širokorozchodnej trate. Táto alternatíva však so sebou nesie aj podstatné komplikácie. Uviesť širokorozchodnú trať do prevádzkyschopného stavu pre osobnú železničnú dopravu si vyžiada podľa bývalého štátneho tajomníka náklady vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur. Nehovoriac o tom, že o kapacity sa s ňou bude musieť deliť aj nákladná doprava, čo situáciu na tomto úseku pre tovarové toky ďalej skomplikuje.
Kľúčové materiálové toky cez Čiernu nad Tisou
V Čiernej nad Tisou sa dnes prekladajú prevažne hromadné substráty, ako železná ruda, ktoré mieria z Ukrajiny cez Slovensko ďalej na západ. Strategickú úlohu Čiernej nad Tisou dokazuje aj návšteva zástupcov Európskej komisie, konkrétne DG MOVE, koncom apríla tohto roku. Riaditeľ pre investície, inovatívnu a udržateľnú dopravu DG MOVE Herald Ruijters spolu so štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy SR Denisou Žilákovou a generálnym riaditeľom ZSSK CARGO Jaroslavom Daniškom si prezreli priestory prekladísk a diskutovali o technickej a finančnej podpore budúcich projektov pre široké spektrum komodít.
Delegácia na mieste zhodnotila investičnú príležitosť k zvýšeniu kapacít na prekládku tovaru zo širokorozchodných tratí na štandardné európske trate ako aj v opačnom smere pre reverzné toky počas trvania vojnového konfliktu, ale najmä v rámci povojnovej obnovy Ukrajiny. Zdôraznili tiež potrebu navýšenia skladových kapacít, modernizácie infraštruktúry a rozšírenia resp. adaptácie vozového a rušňového parku.
„Ak sa nám podarí tieto modernizačné investície v nasledujúcich rokoch zrealizovať, stane sa juhovýchod Slovenska najväčším suchozemským prístavom medzi východom a západom nie len pre tradičné tovarové toky, ale aj pre nové komodity. To je kľúčové pre rozvoj a budúcu prosperitu regiónu, ktorý v súčasnosti patrí medzi menej rozvinuté,“ povedal vtedy na mieste generálny riaditeľ ZSSK CARGO Jaroslav Daniška.
