foto: Archiv/Železničná story
S ekonomickými stratami v dôsledku pandémie choroby COVID-19 sa už pomaly jednotlivé odvetvia vyrovnávajú, či už s priamou podporou štátu, čerpaním rôznych fondov z EU alebo vlastnými opatreniami. Rovnako to je aj v železničnej preprave. Situácia sa postupne vracia do normálu, a odborná verejnosť by sa mala čo najskôr vrátiť k téme trvale udržateľného rozvoja a s tým súvisiacou víziou Green Deal.
V oblasti dopravy by sa malo jednať predovšetkým o cieľ zvýšiť podiel tovaru prepravovaného po železnici na minimálne 30%. To je žiadúce nielen z hľadiska ekológie, ale aj z dôvodu zvýšenia bezpečnosti dopravy na cestách.
Ako ale naplniť takýto ambiciózny cieľ na Slovensku, kde sú železnice dlhodobo podfinancovaným sektorom a infraštruktúra v kritickom stave? Nepochybne by tu mal zohrať hlavnú úlohu štát a podporiť železnice všetkými dostupnými formami.
Jedným z pozitívnych posunov je súčasné prerokovávanie zákona, ktorý má za cieľ smerovať viac peňazí do ŽSR a ZSSK. Tieto by mohli pomôcť kompenzovať straty spôsobené koronavírusom v minulom roku a pripraviť tak pôdu pre ďalší rozvoj železničnej prepravy.
Ďalšia aktuálna otázka, ktorá si zaslúži pozornosť, je podpora štátu formou zníženia poplatku za obnoviteľné zdroje. To by sa pozitívne odrazilo v konkurencieschopnosti železničných prepravcov voči cestnej preprave a v konečnom dôsledku by to mohlo viesť k navýšeniu podielu železničných prepráv. Túto problematiku je naviac potrebné vnímať v širšom kontexte. Slovensko je pre zahraničných prepravcov tranzitnou krajinou a je teda žiadúce, pozrieť sa na postoj k tejto otázke aj v okolitých krajinách a snažiť sa vytvárať silnú konkurencieschopnú pozíciu v rámci tranzitnej prepravy.
Ďalším poplatkom, ktorý výrazne ovplyvňuje cenotvorbu a teda aj konkurencieschopnosť železničnej prepravy je poplatok za železničnú dopravnú cestu. Železničným nákladným dopravcom je účtovaných 100% železničnej infraštruktúry, cestným dopravcom zhruba 15% cestnej infraštruktúry. V tejto oblasti by bolo na mieste zamerať sa predovšetkým na plné uplatňovanie zásad politiky štátnej dopravy. V prvom rade formou harmonizácie obchodných podmienok pre všetky druhy dopravy, internalizáciou externých nákladov alebo podporou environmentálnych druhov dopravy.
Špeciálna pozornosť by sa mala venovať aj téme jednotlivých vozňových zásielok, ktoré sú veľmi špecifickým, administratívne aj logisticky náročným typom prepravy generujúcim takmer nulový zisk alebo stratu. Keď však chceme zvyšovať podiel železničnej dopravy voči cestnej doprave, tento sektor železničnej dopravy nesmieme vynechať. Opäť je to štát, ktorý má v rukách nástroje a možnosti podpory a rozvoja tejto oblasti.