.jpeg)
foto: Zdroj: reprofoto YT MD SR/Foto z tlačovej konferencie, kde bola novinka oznámená.
Kým medzinárodný projekt vysokorýchlostnej železnice V4 má ambíciu prepísať mapu strednej Európy, Slovensko už pozná konkrétnejšie obrysy jeho realizácie na svojom území.
Železnice Slovenskej republiky spolu s Ministerstvom dopravy SR v januári 2026 predstavili výsledky Národnej štúdie uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate (VRT), ktorá detailne analyzuje vedenie VRT cez Bratislavu a jej širší región. Štúdia, vypracovaná konzorciom NDCON Praha, Valbek SK a Reming Consult, hodnotila až 38 trasovacích alternatív.
Nová logika bratislavského uzla
Výsledkom je tzv. konzervatívny variant, ktorý kombinuje nové vysokorýchlostné úseky s využitím a modernizáciou existujúceho bratislavského železničného uzla. Cieľom tohto riešenia je dosiahnuť výrazné časové úspory bez potreby budovania úplne nového železničného koridoru priamo cez centrum hlavného mesta.
Podľa predstaveného variantu by VRT vstupovala na územie Slovenska od Maďarska cez Rusovce a Bratislavu-Petržalku. Následne by vlaky prechádzali zmodernizovaným železničným uzlom cez Hlavnú stanicu, Lamač a Bory k novej stanici Bratislava západ, situovanej pri Stupave. Práve táto stanica má zohrávať kľúčovú úlohu – stala by sa hlavným prestupným bodom pre vysokorýchlostné, diaľkové aj regionálne vlaky.
Zo stanice Bratislava západ by už pokračovala úplne nová VRT smerom k českej hranici s návrhovou rýchlosťou až 320 km/h. Súčasne sa počíta aj s napojením na Rakúsko cez novú trať Marchegg – Bratislava západ, čím by vzniklo unikátne trojstranné prepojenie Slovenska, Česka a Rakúska.
Psali jsme
Bratislava měla být milionovou metropolí s rozsáhlou sítí metra čítající přes sto kilometrů. Ambiciózní plány ze 70. let však narazily na tvrdou…
Výrazné skrátenie cestovných časov
Realizácia celého projektu by mala citeľný dopad na každodenné cestovanie. Zo stanice Bratislava západ by sa cestujúci dostali do Brna približne za 33 minút, do Prahy za dve hodiny, do Viedne za 24 minút a do Budapešti za necelé dve hodiny. Aj samotná Bratislava by profitovala – presun medzi Hlavnou stanicou a novou stanicou Bratislava západ by trval približne 13 minút.
Etapy výstavby a financovanie
Projekt je rozdelený do viacerých etáp. Prvá fáza sa sústreďuje najmä na zdvojkoľajnenie úseku Rusovce – Petržalka, modernizáciu Hlavnej stanice a výstavbu stanice Bratislava západ. Druhá etapa už zahŕňa samotnú vysokorýchlostnú trať k českej hranici a nové prepojenie s Rakúskom.
Celkové náklady sú odhadované na približne 3,3 miliardy eur, pričom prípravné práce v nasledujúcej dekáde by si mali vyžiadať ďalších 360 miliónov eur. Slovensko plánuje financovať projekt najmä z európskych zdrojov, predovšetkým prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (CEF).
Psali jsme
Slovenské ministerstvo dopravy představilo klíčovou studii k budoucí vysokorychlostní trati. Ta má propojit Bratislavu s Prahou, Vídní i Budapeští…
Dlhodobá vízia železnice
Štúdiu ešte posúdi Útvar hodnoty za peniaze, ktorý môže odporučiť úpravy projektu. Ak však projekt prejde ďalšími schvaľovacími fázami, vysokorýchlostná železnica by sa mohla stať nielen chrbtovou kosťou dopravy v regióne V4, ale aj impulzom pre transformáciu železničnej dopravy na Slovensku – smerom k rýchlejšiemu, ekologickejšiemu a medzinárodne konkurencieschopnému systému.
Zdroje:
enrsi.stvr.sk, imhd.sk, sita.sk, index.sme.sk, partnerskadohoda.gov.sk