Rušňovodiči varujú pred odchodom skúsených kolegov. Spor o kamery otvára širšiu debatu o stave slovenských železníc

Diskusia o zavedení kamerového systému v kabínach rušňov na slovenských železniciach prerástla rámec bežného pracovnoprávneho sporu.

 Zástupcovia rušňovodičov upozorňujú, že nové opatrenia môžu urýchliť odchod skúsených zamestnancov z profesie v čase, keď železnice už dnes zápasia s nedostatkom personálu. Ministerstvo dopravy a Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) naopak tvrdia, že kamery sú súčasťou opatrení na zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy.

Obavy z odchodu skúsených zamestnancov

Téma sa dostala do popredia po sérii železničných nehôd a incidentov, ktoré v posledných rokoch vyvolali otázky o bezpečnosti prevádzky na slovenských tratiach. Rezort dopravy preto predstavil Akčný plán bezpečnosti na železnici, ktorého súčasťou je aj monitorovanie činnosti rušňovodičov v kabínach. Predseda petičného výboru rušňovodičov Matej Motyčka upozornil, že práve starší rušňovodiči tvoria základ systému zaškoľovania nových kolegov.

Podľa jeho slov nejde len o samotné vedenie vlakov, ale aj o odovzdávanie praktických skúseností, ktoré sa nedajú nahradiť učebnicami či simulátormi. Rušňovodičiargumentujú, že príprava nového zamestnanca trvá niekoľko mesiacov a skúsení kolegovia zohrávajú pri výcviku kľúčovú úlohu. Ak by časť z nich odišla do dôchodku alebo z profesie, mohlo by to podľa nich ešte viac prehĺbiť existujúci nedostatok personálu.

Otázka generačnej výmeny pritom nie je nová. Slovenské železnice dlhodobo zápasia so starnutím pracovnej sily. Mnohí rušňovodiči patria do vekových kategórií blízkych dôchodkovému veku a nábor nových pracovníkov nie je jednoduchý. Záujemcov odrádza náročný výcvik, nepravidelná pracovná doba aj vysoká miera zodpovednosti.

Nedostatok rušňovodičov už ovplyvňuje dopravu

Problém sa v posledných mesiacoch prejavil aj v samotnej prevádzke. ZSSK bola nútená pristúpiť k obmedzeniu niektorých vlakových spojov práve pre nedostatok rušňovodičov. Situácia tak podľa odbornej verejnosti ukazuje, že personálna stabilita patrí medzi najväčšie výzvy slovenských železníc. Rušňovodiči preto upozorňujú, že každé opatrenie, ktoré môže viesť k odchodu ďalších zamestnancov, treba dôkladne  zvážiť. Podľa nich nestačí riešiť iba dôsledky nehôd, ale treba sa zamerať aj na ich príčiny.

Minister dopravy Jozef Ráž však od zavedenia kamier neustupuje. Opakovane uviedol, že podobné systémy fungujú aj v zahraničí a podľa dostupných štúdií prispievajú k vyššej bezpečnosti dopravy. „Zariadenia budú sledovať činnosť v kabíne, aby sa predišlo nepozornosti či používaniu mobilu počas jazdy,“ uviedol v minulosti Ráž. Podľa ministra existuje viacero medzinárodných štúdií, ktoré hovoria o pozitívnom vplyve takýchto systémov na bezpečnosť prevádzky.

Ráž tiež doplnil, že je potrebné porovnávať diskomfort zamestnanca s bezpečnosťou tisícov cestujúcich, ktorí železnice denne využívajú. Rezort dopravy argumentuje tým, že obrazové a zvukové záznamy z kabín sa vo svete využívajú už dlhší čas a slúžia najmä na vyšetrovanie mimoriadnych udalostí. Ráž zároveň priznal, že časť starších zamestnancov môže nové pravidlá odmietnuť. Podľa jeho slov však ide o cenu, ktorú treba zaplatiť za zvýšenie bezpečnosti.

Diskusia o monitorovaní rušňovodičov sa rozprúdila po viacerých vážnych incidentoch na železnici. Ministerstvo dopravy už v minulosti poukázalo na prípady, keď pri vyšetrovaní nehôd zohralo úlohu správanie rušňovodiča. Práve snaha získať presnejší obraz o tom, čo sa dialo v kabíne pred nehodou, je jedným z hlavných argumentov rezortu. Kamery by mali pomôcť vyšetrovateľom určiť, či rušňovodič sledoval návestidlá, komunikoval cez mobilný telefón alebo vykonával inú činnosť nesúvisiacu s vedením vlaku.

Rušňovodiči: Kamery príčinám nehôd nezabránia

Zástupcovia rušňovodičov však tvrdia, že kamerový systém môže pomôcť až po nehode, nie pred ňou. Podľa nich ide predovšetkým o nástroj na spätnú analýzu udalostí, nie o riešenie systémových problémov. Poukazujú najmä na stav infraštruktúry, technické vybavenie tratí či nedostatočné zabezpečovacie systémy. Práve tie podľa nich zohrávajú významnú úlohu pri prevencii nehôd.

Dlhodobou témou je napríklad zavádzanie systému ETCS (European Train Control System), ktorý dokáže automaticky zasiahnuť pri porušení návestí alebo prekročení povolenej rýchlosti. Európska únia považuje ETCS za jeden z kľúčových bezpečnostných prvkov moderných železníc. Ministerstvo dopravy zároveň deklaruje, že jeho rozširovanie bude pokračovať.

Rušňovodiči kritizujú nielen samotnú podstatu opatrenia, ale aj spôsob jeho prípravy. Tvrdia, že pri zmene interných predpisov nebol vytvorený dostatočný priestor na pripomienkovanie zo strany zamestnancov. ZSSK tieto výhrady odmieta. Dopravca uvádza, že zavádzanie kamerového systému prebieha v súlade s platnou legislatívou, kolektívnou zmluvou aj internými pravidlami spoločnosti. Zároveň tvrdí, že o téme komunikuje so zástupcami zamestnancov a poskytuje im potrebné informácie.

Podľa hovorcu ZSSK Jána Bačeka nie je cieľom monitorovať zamestnancov nad rámec zákona, ale získať objektívne podklady pri vyšetrovaní mimoriadnych udalostí a zvyšovať bezpečnosť prevádzky.

Otázka nezávislosti vyšetrovania

Petičný výbor rušňovodičov otvoril aj ďalšiu tému – spôsob vyšetrovania železničných nehôd na Slovensku. Podľa Mateja Motyčku by mala odborná diskusia smerovať aj k otázke nezávislosti vyšetrovacích orgánov. Poukazuje na to, že európska legislatíva kladie dôraz na nezávislé vyšetrovanie nehôd, ktoré má identifikovať systémové príčiny a nie iba individuálne pochybenia. Podľa rušňovodičov by väčšia transparentnosť mohla zvýšiť dôveru verejnosti aj samotných železničiarov v celý proces.

Spor o kamery tak v skutočnosti presahuje technickú otázku monitorovania kabín. Dotýka sa širších problémov, železnice majú napríklad  nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, generačnej výmeny, investícií do infraštruktúry aj nastavenia bezpečnostných procesov. Ministerstvo dopravy a ZSSK zdôrazňujú potrebu maximálnej bezpečnosti a argumentujú zahraničnými skúsenosťami. Rušňovodiči zase upozorňujú, že bezpečnosť nemožno postaviť iba na tom, že sa nasadia kamery. Dôležité je riešiť aj hlbšie systémové problémy.

Výsledok sporu môže ovplyvniť nielen pracovné podmienky rušňovodičov, ale aj budúce fungovanie železničnej dopravy na Slovensku. V čase, keď železnice čelia rastúcim nárokom na bezpečnosť, modernizáciu a personálne zabezpečenie, bude kľúčové nájsť riešenie, ktoré posilní dôveru zamestnancov a zároveň prispeje k ochrane cestujúcich.

Zdroje:  mindop.sk, stvr.sk, hnonline.sk,  europa.eu, zssk.sk, zsr.sk.