foto: Pixabay.com / free for commercial use //vlajka EU
Modernizácia ukrajinskej železničnej trate na európsky rozchod so sebou prináša aj riziká spojené s investíciami na Ukrajine a vyvoláva obavy pre Slovensko či ďalšie členské štáty EÚ. Projekt, ktorý spája Užhorod a Čop, má za cieľ zefektívniť nákladnú a osobnú dopravu, ale vo vzduchu visí otázka konkurencieschopnosti. Kľúčovú úlohu zohráva prekladisko v Čiernej nad Tisou, ktorého modernizácia by mala podporiť povojnovú obnovu Ukrajiny a zároveň urobiť východnú hranicu EÚ atraktívnejšou pre obchod.
Výstavba novej železničnej trate medzi Ukrajinskými mestami Užhorod a Čop sa začala v polovici apríla tohto roku, ako uvádza railfreight.com. Stavba zahŕňa položenie novej železničnej trate s normálnym rozchodom používaným v krajinách Európskej Únie. Tým teda budú z Užhorodu do Čopu prevádzkované dve paralelné trate: širokorozchodná trať s rozchodom 1520 mm a európska trať s rozchodom 1435 mm, ako sa píše v tlačovej správe ukrajinských štátnych dráh Ukrzaliznytsia. Mesto Čop je strategicky umiestnené na hranici s Maďarskom a Slovenskom, takže má umožniť Slovenským a Maďarským vlakom dochádzať priamo do Zakarpatskej oblasti, a Ukrajine zase rozprávať vlaky priamo do EÚ. Predpokladá sa plynulejšia preprava tak pre cestujúcich, ako aj pre nákladnú dopravu.
Nová železničná trať s európskym rozchodom na trase Užhorod-Čop a jeho plánované predĺženie do Ľvova
Podľa webu UIRR, je táto iniciatíva, ktorá začala 11. apríla 2023, súčasťou širšieho úsilia o zladenie ukrajinskej železničnej infraštruktúry s európskymi štandardmi. Dokončenie tohto projektu sa predpokladá za 14 mesiacov od jeho začiatku a po jeho dokončení, ktoré sa plánuje na druhú polovicu roku 2025, bude zahájená elektrifikácia úseku Čop-Užhorod, ako píše web Railway Supply.
Doteraz sa na tejto trase podarilo dokončiť 3,5 kilometra z celkových 8,3 kilometra, ktoré sú pre dokončenie celej trasy nevyhnutné. Práce teda zatiaľ pokročili približne do tretiny plánovaného rozsahu a zostávajúci úsek bude nutné dokončiť v nasledujúcich etapách výstavby. Celkové náklady projektu predstavujú 1,3 miliardy Ukrajinských hrivien, pričom 50 % tejto sumy je financovaných z Európskeho fondu CEF (Nástroj pre prepojenie Európy), ako ďalej uvádza tlačová správa spoločnosti Ukrzaliznytsia.
Psali jsme
Projekt modernizácie železničnej trate medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou ČR/SR sa ťahá už dlhé roky. Ide o trať v dĺžke 31 kilometrov…
Ďalší krok k prepojeniu Ukrajiny s Európskou Úniou je prestavba trate z Ľvova do Poľska na normálny rozchod, ktorá taktiež začala tento rok. Ako uvádza UIRR v správe z tohtoročného júla, po dokončení rozchodu na trati z Čopu do Užhorodu sa plánuje jej predĺženie práve do Ľvova, čo by umožnilo prepojenie Ľvova s koridorom TEN-T a kľúčovým koridorom pre nákladnú dopravu Rýn-Dunaj. Ďalším z plánovaných projektov je stavba elektrifikovanej trate s normálnym železničným rozchodom o 1435 mm medzi Užhorodom a Maťovskými Vojkovcami na Slovensku, ako uviedol web UIRR v júli.
Strategická výzva a konkurencieschopnosť: Budúcnosť prekladiska Čierna nad Tisou v kontexte európskych investícií na Ukrajinu
Kľúčovým prvkom pre cezhraničnú prevádzku je prekladisko Čierna nad Tisou a intermodálny terminál v Dobrej, kde sa ukrajinská trať s rozchodom 1520 mm napája na infraštruktúru s normálnym rozchodom 1435 mm. Ďalším významným hraničným priechodom je práve Užhorod na Ukrajine a Maťovce na slovenskej strane. V septembri naša redakcia informovala o tom, že slovenské ministerstvo dopravy sa usiluje o čerpanie európskych fondov z programu CEF pre rozsiahlu modernizáciu a zvýšenie kapacít práve pre prekladisko v Čiernej nad Tisou.
V spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky sa snažia získať granty na projekty podporujúce prepravu tovaru aj osôb medzi Ukrajinou a Európskou úniou, pričom už spomínané prekladisko hrá kľúčovú úlohu v tomto pláne.
Naša redakcia už skôr varovala pred týmito projektmi, pretože môžu predstavovať strategické riziko pre krajiny Európskej Únie a zároveň by mohlo dôjsť k narušeniu konkurencieschopnosti slovenského prekladiska v Čiernej nad Tisou. Generálny riaditeľ ZSSK CARGO Jaroslav Daniška už vtedy uviedol, že investície Európskej únie do železničnej nákladnej dopravy na Ukrajine sú nevyhnutné, mali by však vytvárať synergie a nemali by ohrozovať železničné podniky v susedných krajinách.
Ďalším negatívom prestavby na normálny rozchod je, že nad prekladiskami mimo EÚ nemajú členské štáty kontrolu a podliehajú odlišným pravidlám. V konkurenčnom boji by tak bolo v nevýhode nielen Slovensko, ako ďalej píše naša redakcia RAILTARGET. Obavy vzbudzuje aj nižšia cena pracovnej sily a prevádzkových nákladov na Ukrajine v porovnaní s dopravcami v Európskej únii, čo by viedlo k nevyrovnaným podmienkam konkurencie a mohlo spôsobiť, že nákladní dopravcovia v EÚ nebudú schopní východným cenám konkurovať a stratia časť svojich zákaziek.
Znepokojenie z investícií plynúcich na Ukrajinu z Európskych fondov
Znepokojenie z investícií plynúcich na Ukrajinu z Európskych fondov vyjadril aj slovenský spolok Na Železnicu. Podľa hovorkyne tohto spolku, Dariny Željazkovovej, je kľúčová aj otázka bezpečnosti - "ak infraštruktúra nie je na území Únie, nemáme kontrolu nad tým, čo sa tam bude prekladať," upozornila na riziká spojené s dotáciami na Ukrajine.