Jedna z najväčších dopravných investícií na Slovensku sa posúva do ďalšej fázy. Prekládka železničnej trate v úseku Liptovský Hrádok – Liptovský Mikuláš, ktorá má presmerovať existujúci koridor bližšie k diaľnici D1, by sa mala podľa aktuálnych plánov začať v septembri 2026.

Projekt však stále nemá známeho zhotoviteľa, keďže verejné obstarávanie ešte nie je uzavreté.

Verejné obstarávanie mešká, štát stále nemá zhotoviteľa

Táto investícia s predpokladanou hodnotou presahujúcou jednu miliardu eur má zásadne zmeniť nielen železničnú dopravu v regióne, ale aj urbanizmus Liptovského Mikuláša a jeho dopravnú infraštruktúru. Po dokončení by sa existujúca trať popri Liptovskej Mare mala zrušiť alebo premeniť na cestnú komunikáciu, zatiaľ čo nová železničná línia vznikne v koridore pri diaľnici. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vyhlásili súťaž na zhotoviteľa už začiatkom roka 2025, no proces sa výrazne natiahol.

Uchádzači poslali stovky doplňujúcich otázok, čo si vyžiadalo viaceré úpravy súťažných podkladov. Podľa informácií ŽSR sa momentálne stále nachádza verejné obstarávanie vo fáze vyhodnocovania ponúk. Termín ukončenia súťaže bol pôvodne plánovaný na marec 2026, no zatiaľ nebol dodržaný. Hovorkyňa ŽSR Petra Lániková uviedla, že „aktuálne prebieha vyhodnocovanie ponúk a nie je možné poskytnúť bližšie informácie vzhľadom na prebiehajúce verejné obstarávanie“. Výber zhotoviteľa tak zostáva kľúčovou neznámou projektu, ktorý má patriť medzi najväčšie stavebné zákazky v histórii Slovenska.

Projekt počíta s výstavbou približne 14,5 kilometra novej železničnej trate, ktorá povedie južnejšie oproti súčasnej trase, priamo v koridore diaľnice D1. Nová trať má nahradiť existujúce vedenie, ktoré dnes prechádza zastavaným územím Liptovského Mikuláša a výrazne obmedzuje jeho rozvoj. Po dokončení budú môcť vlaky jazdiť rýchlosťou až 160 km/h, čo je v súlade s európskymi požiadavkami na modernizáciu hlavných železničných koridorov.

Súčasťou projektu je aj nový tunel Paludza s dĺžkou približne 630 metrov a viacero mostných objektov a nadjazdov. Projekt zároveň počíta s úplným odstránením úrovňových priecestí, čo má výrazne zvýšiť bezpečnosť železničnej dopravy. Prechod cestnej dopravy bude zabezpečený výlučne prostredníctvom mostov a podjazdov. Jedným z najzásadnejších urbanistických dopadov projektu je transformácia súčasnej železničnej trasy.

Po presunutí železnice sa starý koridor v Liptovskom Mikuláši uvoľní a mesto ho plánuje využiť ako cestnú komunikáciu. Podľa primátora Jána Blcháča pôjde o zásadnú zmenu pre dopravu v meste. Nové prepojenia majú odľahčiť hlavný cestný ťah I/18, ktorý dnes prechádza mestom a spôsobuje dopravné zápchy. Vďaka novým komunikáciám má vzniknúť alternatívny systém ciest – jedna trasa na juhu pri novej železnici, druhá na severe po telese pôvodnej trate. Tretia vetva má vzniknúť úpravou existujúcej I/18, ktorá sa má zmeniť na mestský bulvár.

Mesto sa „nadýchne“, tvrdí samospráva

Podľa vedenia Liptovského Mikuláša je projekt jednou z najzásadnejších zmien v histórii mesta. Primátor Ján Blcháč tvrdí, že súčasná poloha železnice dlhodobo brzdí rozvoj mesta. „Mesto je zakliesnené medzi železnicou a diaľnicou, prekládkou sa doslova nadýchne,“ uviedol. Súčasná trať podľa neho rozdeľuje mesto na dve časti a komplikuje dopravné napojenie. Po preložke má vzniknúť nová stanica v oblasti Kamenného poľa, ktorá nahradí existujúci železničný uzol. Pôvodná stanica  v severnej časti mesta má byť zrušená.

Výstavba novej trate má trvať približne štyri a pol roka. Počas tohto obdobia bude región čeliť rozsiahlym dopravným obmedzeniam, výlukám a presunom dopravy. Projekt bol pôvodne plánovaný už v minulom desaťročí, no pre finančné, majetkové a environmentálne problémy bol viackrát odložený. Časť verejnosti aj aktivistov projekt kritizovala, čo viedlo k jeho prepracovaniu a zredukovaniu. Aj napriek tomu ide stále o jeden z najväčších dopravných projektov v dejinách Slovenska, ktorý má zásadný vplyv na železničnú aj cestnú infraštruktúru v regióne.

Železničná trať cez Liptov je súčasťou európskeho dopravného koridoru, ktorý prepája Slovensko s Poľskom a Českou republikou. Modernizácia je preto súčasťou záväzkov SR voči Európskej únii v rámci zvyšovania rýchlosti a kapacity železničných tratí. Podľa samosprávy aj štátu je cieľom dosiahnuť štandard 160 km/h na hlavných tratiach, čo zlepší konkurencieschopnosť železničnej dopravy voči automobilovej a autobusovej doprave. Prekládka železnice na Liptove nie je v európskom kontexte unikátna.

Podobné projekty realizovali alebo realizujú aj iné krajiny. V Rakúsku sa v oblasti Koralm-Bahn buduje úplne nový železničný koridor vrátane tunelov a presunov tratí, ktorý spája Štajersko a Korutánsko. Ide o projekt v hodnote niekoľkých miliárd eur, ktorý má podobne ako na Liptove zrýchliť dopravu a presmerovať železnicu mimo pôvodných obcí. V Nemecku prebieha modernizácia koridoru Stuttgart 21, kde sa železničná stanica presúva pod zem a trať sa kompletne prestavuje.

Projekt je často kritizovaný pre meškania a nárast nákladov, podobne ako sa obáva aj slovenský prípad. V Česku sa zas realizuje modernizácia koridoru medzi Prahou a Brnom, kde sa budujú nové úseky trate s vyššou rýchlosťou a viaceré časti sa presúvajú mimo zastavaných území.

Kritické faktory: cena, čas a verejné obstarávanie

Najväčším rizikom projektu na Liptove zostáva verejné obstarávanie a jeho výsledok. Pri megaprojektoch tohto typu je bežné, že súťaž trvá dlhšie a sprevádzajú ju námietky uchádzačov. Druhým rizikom je samotná výstavba – rozsah prác, geologické podmienky a nutnosť koordinácie s diaľničnou infraštruktúrou. Takéto projekty majú vo svete tendenciu predražovania a predlžovania termínov. Tretím faktorom je dopravná kontinuita počas výstavby, keďže Liptov patrí medzi kľúčové turistické regióny Slovenska.

Prekládka železnice na Liptove predstavuje jeden z najambicióznejších dopravných projektov v histórii Slovenska. Ak sa podarí dodržať plánovaný štart v septembri 2026, región čaká niekoľkoročné obdobie intenzívnej výstavby. Výsledkom má byť moderný železničný koridor, nové dopravné napojenia a zásadná zmena urbanistickej štruktúry Liptovského Mikuláša. Otázkou zostáva, či sa podarí projekt dokončiť v plánovanom čase a rozpočte.

Zdroje: my.sme.sk/liptov, zsr.sk, mindop.sk, tasr.sk, transport.ec.europa.eu, oebb.at, deutschebahn.com, spravazeleznic.cz, railtech.com