foto: Rail Baltica/Litovská vláda schválila špeciálny plán pre sklady údržby infraštruktúry Rail Baltica
Litovská vláda schválila špeciálny plán pre depá údržby železničnej infraštruktúry v Kaunase a Panevėžysi pre projekt železníc s európskym rozchodom Rail Baltica. Bolo tiež udelené povolenie na začatie konania o nadobúdaní pozemkov na verejné užívanie.
Depá údržby infraštruktúry sú integrálnou súčasťou európskej železnice, ktorá sa v súčasnosti buduje v pobaltských štátoch, a budú zabezpečovať realizáciu projektov technickej údržby na všetkých úsekoch Rail Baltica v Litve.
„Nová európska železničná infraštruktúra prinesie Litve a jej regiónom ekonomické a sociálne výhody, vytvorí nové obchodné príležitosti a pracovné miesta. Projekt má mimoriadny význam pre transformáciu železničnej logistiky a pre ekonomiku krajiny ako celku,“ povedala námestníčka ministra dopravy a komunikácií Loreta Maskaliovienė.
Konkrétne územia potrebné na výstavbu dep a súvisiacich zariadení sú uvedené v osobitnom územnoplánovacom dokumente. Špeciálny plán bol verejnosti predstavený začiatkom tohto roka, čím všetkým zainteresovaným stranám poskytla možnosť pripomienkovať a zdôvodniť návrhy k špeciálnemu plánu pre depá údržby infraštruktúry.
Depo údržby infraštruktúry Panevėžys sa bude nachádzať neďaleko obce Gustoniai v okrese Panevėžys. Na jeho území sa plánuje vyčleniť 94,2 hektárov (ha) pôdy. Predbežné náklady na realizáciu depa a ostatných železničných zariadení (staníc) v alternatíve sú 93,56 mil. €.
Po konzultáciách s úradmi sa veľkosť územia depa Panevėžys ďalej zväčšila. Podľa Dovydasa Palaima, generálneho riaditeľa LTG Infra Rail Baltica Management, sa uvažovalo o súlade s vojenskou infraštruktúrou NATO a Európskej únie súvisiacou s Rail Baltica, vrátane železničnej stanice Panevėžys.
Depo údržby infraštruktúry Kaunas sa bude nachádzať v blízkosti obce Neveronys v okrese Kaunas. Rozvoj infraštruktúry v oblasti depa Kaunas si vyžiada 25,5 ha pôdy, z ktorej väčšina patrí štátu (25,33 ha). Odhadované náklady na práce v pláne sú 31,45 milióna eur.
Ide o druhý osobitný plán schválený vládou pre projekt Rail Baltica. Práce na úseku medzi Kaunasom a litovsko-lotyšskou hranicou boli zahrnuté do prvého plánu.
V súčasnosti sa vo veľkom rozsahu vykonávajú činnosti v oblasti územného plánovania na iných úsekoch: železničný uzol Kaunas, hranica Kaunas – Vilnius a Kaunas – Litva – Poľsko, kde sa pripravujú špeciálne plány pre tieto železničné zariadenia. Očakáva sa, že všetky špeciálne plány novej železničnej trasy budú schválené do konca tohto roka.
Rail Baltica, najväčší projekt železničnej infraštruktúry v histórii pobaltských štátov, je zameraný na výstavbu plne elektrifikovanej dvojkoľajovej železničnej trate s európskym rozchodom z Varšavy cez Kaunas a Rigu do Tallinnu. Celková dĺžka trate Rail Baltica v pobaltských štátoch je 870 km: 392 km v Litve, 265 km v Lotyšsku a 213 km v Estónsku.
Zdroj: Rail Baltica