foto: hnonline.sk/Ján Biznár
Slovenské železnice obchádzajú miestni a medzinárodní dopravcovia, najmä obsluhujúci automotive. Deje sa tak pre katastrofálny stav železničnej infraštruktúry. Už teraz je jasné, že sa situácia bude zhoršovať. Posledné roky sa na Slovensku nesú v znamení kritiky viacerých odborníkov, odborárov i Českých dráh smerom ku katastrofálnemu stavu slovenských železníc, ktoré sú dlhodobo podfinancované a nestíhajú infraštruktúru udržiavať. Pomôcť by mohla zmena zákona, ktorú minister dopravy Ráž nezavrhol, ale aj zaraďovanie projektov medzi strategické investície.
Dopravcovia sa Slovensku vyhýbajú
Okolité krajiny v tejto sfére neustále napredujú. Našim železniciam sa vyhýbajú najmä dopravcovia obsluhujúci automotive, čo pozitívne pôsobí na rozvoj infraštruktúry napríklad v Maďarsku či v Rakúsku, no stratovo pre Slovensko. „Kto môže obísť naše železnice, tak ich obíde. Ťaží z toho Maďarsko aj Rakúsko,“ skonštatoval pre HNonline Ján Biznár.
Slovenské železnice sa na preprave tovaru podieľajú približne 15 percentami. Európsky cieľ je však 30-percentný. Dodržať to aktuálne nie je reálne. Dôvodom je práve zlý stav železničných tratí, pre ktoré vlaky nezvyšujú rýchlosť, zároveň vznikajú meškania a znižujú ich kapacitu. Cez Slovensko preto tovar nechcú prevážať miestni, ani zahraniční dopravcovia.
Dlh na údržbe železníc sa už vyšplhal na zhruba 800 miliónov eur až miliardu eur. Od roku 2011 sa Železnice Slovenskej republiky rozpočtovali na úrovni 250 miliónov eur. Vzhľadom na dlhoročnú infláciu by táto suma mala byť pomerne vyššia. Tento rok nastáva menšia zmena, rozpočet má byť na úrovni až 481 miliónov eur. Veľká časť týchto prostriedkov však pôjde na platy zamestnancov železníc a na ich zvyšovanie, keďže sú dlhé roky výrazne podhodnotené.
Prečo sa okolitým krajinám darí?
Z hľadiska dlhodobého pozorovania je viditeľné, že napríklad v Rakúsku si vytvorili víziu, za ktorou idú naprieč všetkými volebnými obdobiami aj koalíciami. Prezident Asociácie železničných dopravcov Slovenska Ján Biznár v rozhovore pre HNonline spomenul, že dobrým príkladom je aj Chorvátsko, ktoré si napríklad stanovilo, že do roku 2028 chcú mať diaľnicu v Dubrovníku a je úplne jedno, aké je postupom rokov zloženie vlády, napĺňanie vízií pokračuje ďalej.
Podobne je to aj v Českej republike, kde majú Státní fond dopravní infrastruktury, ich plány teda nie sú v zákone, no tamojšia politická kultúra je taká, že v napĺňaní výziev sa pokračuje ďalej bez ohľadu na zmeny vo vláde. Vyplýva z toho, že prioritou je jednoducho prosperita štátu, ktorá je uložená na najvyššom stupni rebríka hodnôt.
Pomôcť by mohla zmena zákona
Dianie posledných rokov a úspech našich zahraničných susedov dokazuje jedno, že je potrebná zhoda naprieč celým politickým spektrom a všetkými organizáciami, ktorých sa to týka. Ďalším významným faktorom je nájsť cestu technickú, ale aj finančnú. Musí teda dôjsť ku konsenzu ministerstva dopravy a ministerstva financií, dôležitou súčasťou je však v súvislosti s legislatívou aj ministerstvo životného prostredia.
Zákon o cestnej infraštruktúre, ako ho môžeme vidieť v Poľsku či Rakúsku, kde je zákonom stanovený cieľ infraštruktúrnej siete na nasledujúcich 15 rokov, by bol pre Slovensko ideálny práve preto, že my už teraz vieme zadefinovať napríklad, aké koridory potrebujeme, aké sú ich parametre. Na základe toho vieme, ktoré trate treba zrušiť, zrekonštruovať a modernizovať. Možno spomenúť Trans-European Transport Network (TEN-T) - európska sieť infraštruktúry týkajúcej sa cestných komunikácií, železníc, leteckej dopravy – ktorá sa nás týka, a teda napríklad v rámci tejto sú parametre už dávno zadefinované.
Na základe nového zákona, transparentných a stanovených plánov by tak všetci vedeli, čo sa bude stavať, odkiaľ na to zoberieme peniaze a celý sektor by sa mohol pripraviť na blížiace sa infraštruktúrne stavby, čo je mimoriadne dôležité a projekty by tak mohli bez problémov pokračovať v priebehu niekoľkých volebných období. „Politici nie sú pri rozhodovaní o kľúčových projektoch, ktoré platí štát, teda ľudia, ničím viazaní,“ skonštatoval Biznár. A tak môžu aj nemusia plniť požiadavky voličov, čas procesových úkonov nedokážu urýchliť a do hry sa snažia mnohokrát vstúpiť i lobingové skupiny.
Problémom teda je, že takéto priority nie sú zakotvené v zákone. Ten by sa mal týkať dopravy ako takej. Cestnej prepravy, leteckej prepravy, riečnej prepravy, cyklotrás, rozvoja elektromobility, nabíjacích staníc atď.
Svetlá budúcnosť by mohla Slovensko čakať aj vďaka aktuálnemu ministrovi dopravy Jozefovi Rážovi, ktorý intenzívne pracuje na zaradení viacerých projektov medzi strategické investície. Biznár spomenul aj to, že o takomto zákone už s Rážom komunikoval. „Ten v zásade nie je proti. Ide však o mimoriadne zložitý proces, ktorý rezort dopravy ako taký nemôže uskutočniť. Zasahuje totiž aj do kompetencií rezortu financií, rezortu životného prostredia, preto, ako som už spomínal, bolo by ideálne, ak by túto tému zastrešil úrad vlády, prípadne premiér,“ uviedol.
Psali jsme
Od decembra sa ruší zastávka Leo Express v Prešove smerom do Prahy, čím mesto stráca ďalšie priame vlakové spojenie. IC vlaky aj priame spoje do…
Zdroje: sita.sk, trend.sk, apzd.sk, hnonline.sk