Keď fabriky živili celé rodiny. Rajec oprášil priemyselnú minulosť a prilákal stovky ľudí

Vlak s drevenými sedadlami sa pomaly pohol zo stanice v Žiline smerom na juh. Motorový vozeň M131.1546, známy medzi železničiarmi aj pod prezývkou „Hurvínek“, sa po rokoch opäť stal súčasťou výnimočnej cesty do Rajec. Tentoraz však nešlo len o nostalgickú jazdu.

Historický vlak viezol ľudí za spomienkami na obdobie, keď bolo malé mestečko v Rajeckej doline jedným z priemyselných centier regiónu. Podujatie Priemyselný Rajec spojilo históriu fabrík, príbehy bývalých zamestnancov aj turistický ruch.

Mesto, ktoré žilo fabrikami

Organizátori stavili na emóciu kolektívnej pamäte – a podľa účasti sa trafili presne. Námestie zaplnili rodiny, bývalí robotníci, železniční nadšenci aj mladší návštevníci, ktorí prišli zistiť, ako kedysi fungovalo mesto, v ktorom väčšina ľudí poznala rytmus života podľa sirén fabrík. Podujatie pripravila Oblastná organizácia cestovného ruchu Rajecká dolina v spolupráci s mestom Rajec a Klub železničných modelárov Vrútky. Cieľ bol jednoduchý – pripomenúť priemyselnú históriu regiónu, ktorá postupne mizne z verejného priestoru aj zo spomienok mladších generácií.

Dnes je Rajec pokojné mestečko známe najmä turizmom a blízkosťou kúpeľov v Rajecké Teplice. Počas druhej polovice 20. storočia však patril priemysel k hlavným pilierom miestnej ekonomiky. Najväčšie podniky zamestnávali stovky ľudí nielen z Rajca, ale z celej Rajeckej doliny. Medzi najznámejšie patrili Slovena, Považské strojárne, Rajčanka či Rezbár. Každý z týchto podnikov zanechal v meste vlastnú stopu – nielen ekonomickú, ale aj spoločenskú.

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Branislav Becik (@branislavbecik)

 

Textilná výroba, strojárstvo či drevospracujúci priemysel vytvárali pracovné miesta pre celé generácie rodín. Mnohí obyvatelia si dodnes pamätajú obdobie, keď sa do fabrík chodilo pešo priamo z okolitých ulíc a pracovné zmeny určovali denný režim mesta. „Vytvorili sme priestor, aby sa ľudia, ktorí si ešte pamätajú existenciu a fungovanie tých podnikov, stretli, porozprávali a pospomínali,“ povedal primátor Rajca Peter Hanus. Práve spomienkový rozmer sa ukázal ako jeden z najsilnejších momentov podujatia.  Starší návštevníci pri výstavách fotografií spontánne opisovali výrobné haly, kolegov či pracovné podmienky. Mladší sa pýtali na profesie, ktoré už dnes prakticky neexistujú.

Historický vlak ako najväčšia atrakcia

Jedným z hlavných lákadiel bola možnosť pricestovať do Rajca historickým vlakom z Vrútky a Žilina. Atmosféru minulých desaťročí dotváral legendárny motorový vozeň M131.1546 s drevenými sedadlami. Historické železničné jazdy majú na Slovensku čoraz väčšiu popularitu. Nostalgia po starých vlakoch sa spája s rastúcim záujmom o technické dedičstvo aj regionálnu turistiku. Organizátori preto využili železnicu nielen ako atrakciu, ale aj symbol priemyselnej éry.

Súpravu doplnil modernejší vozeň s bufetom a priestorom pre bicykle. Cestujúci si počas jazdy mohli kúpiť lokálne produkty z Rajeckej doliny aj drobné občerstvenie. Veľký záujem bol aj o tematické jazdy historickým autobusom ŠD 11, ktorý návštevníkov vozil po miestach bývalých závodov. Komentované prehliadky približovali históriu fabrík priamo v uliciach mesta. Mnohí návštevníci ocenili, že podujatie neostalo len pri statických paneloch a fotografiách. Históriu bolo možné doslova zažiť – sadnúť si do starého vozňa, prejsť trasami bývalých pracovníkov či vypočuť si autentické príbehy pamätníkov.

Priemyselná nostalgia ako nový trend

Podujatie v Rajci zapadá do širšieho trendu obnovovania industriálnej pamäte na Slovensku. Mestá a regióny čoraz častejšie objavujú potenciál priemyselnej histórie ako súčasti kultúrneho dedičstva. Kým v minulosti boli staré fabriky často vnímané len ako chátrajúce areály, dnes sa z nich stávajú predmety výstav, festivalov či turistických trás. Industriálny turizmus pritom patrí v mnohých európskych krajinách medzi etablované formy cestovného ruchu.

Aj na Slovensku vznikajú projekty, ktoré pripomínajú baníctvo, železiarstvo, textilný priemysel alebo železničnú históriu. Regióny tak reagujú aj na postupné miznutie generácie ľudí, ktorí v týchto podnikoch pracovali. Predseda OOCR Rajecká dolina Peter Slyško verí, že podobné podujatia pomáhajú pripomínať význam priemyselnej éry.„Pevne verím, že takýto event prispeje k oceneniu historicky i spoločensky dôležitej priemyselnej doby,“ uviedol. 

Súčasťou podujatia bolo aj predstavenie publikácie Priemyselný Rajec. Brožúra na 56 stranách približuje históriu miestnych podnikov, ich výrobu aj vývoj mesta počas priemyselného rozmachu. Publikácia obsahuje archívne fotografie výrobných hál, dobových osláv či pracovných kolektívov. Mnohé snímky boli verejnosti predstavené po prvý raz. Práve archívne fotografie patrili medzi najdiskutovanejšie časti programu. Ľudia na nich hľadali bývalých kolegov, príbuzných alebo samých seba v mladosti.

Podľa organizátorov sa ukázalo, že záujem o regionálnu históriu je oveľa väčší, než sa pôvodne predpokladalo. Rajec dnes už nie je priemyselným mestom v pôvodnom zmysle slova. Mnohé fabriky zanikli po roku 1989, ďalšie prešli transformáciou alebo zmenili výrobu. Spolu s nimi sa zmenil aj charakter mesta. Podujatie Priemyselný Rajec však ukázalo, že priemyselná minulosť zostáva dôležitou súčasťou miestnej identity. Pre starších obyvateľov ide o spomienku na obdobie stability a práce, pre mladších o možnosť pochopiť históriu regiónu, v ktorom vyrastajú. Historický vlak, dobové fotografie aj rozprávanie bývalých zamestnancov tak na jeden deň vrátili Rajec do čias, keď fabriky formovali každodenný život mesta.

Zdroje:my.sme.sk, rajeckadolina.sk, rajec.sk