Južný Gemer a Novohrad bol po desaťročia symbolom pomalých vlakov a zastaranej infraštruktúry. Dnes sa situácia mení!

Železničná trať medzi Fiľakovom a Holišou patrí k tým úsekom slovenských železníc, o ktorých sa roky hovorilo skôr v súvislosti s chátraním než s modernizáciou. Región južného Gemera a Novohradu bol po desaťročia symbolom pomalých vlakov, zastaraných priecestí a infraštruktúry, ktorá si pamätala ešte časy Československa.

sa však situácia mení. Komplexná rekonštrukcia úseku Fiľakovo – Prša – Holiša za takmer 29 miliónov eur priniesla jednu z najvýraznejších modernizácií regionálnej trate na juhu Slovenska za posledné roky.

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Železnice Slovenskej republiky (@zeleznice_slovenskejrepubliky)

 

Išlo o rozsiahlu obnovu celej infraštruktúry

Modernizácia trate bola oficiálne ukončená na jar 2026, pričom práce sa realizovali v rámci stavby „ŽST Fiľakovo – Výh. Holiša, rekonštrukcia železničného zvršku a železničného spodku“. Hoci názov projektu pôsobí technicky a úradnícky, v praxi išlo o rozsiahlu obnovu celej infraštruktúry. Robotníci menili koľaje, podvaly, železničné spodky, opravovali mosty a priepusty, modernizovali priecestia a budovali nové nástupištia. Výsledkom je trať, ktorá má byť bezpečnejšia, komfortnejšia a pripravená na ďalšie desaťročia prevádzky.

Fiľakovo je pritom jedným z historicky najdôležitejších železničných uzlov južného Slovenska. Mesto bolo kedysi významnou križovatkou tratí smerujúcich do Košíc, Lučenca, Maďarska či na Gemer. Po roku 1989 však región začal ekonomicky zaostávať a železničná infraštruktúra postupne degradovala. Kým hlavné koridory na západe krajiny získavali miliardové investície, južné trate zostávali bokom. Mnohé stanice pôsobili opustene, nástupištia boli nízke a technický stav trate si často vyžadoval obmedzenia rýchlosti.

 

 

 

View this post on Instagram

A post shared by Subterra (@subterra.company)

 

Práve preto má rekonštrukcia úseku Fiľakovo – Holiša aj symbolický rozmer. Železnice Slovenskej republiky ju prezentujú ako príklad toho, že modernizácia sa nemusí týkať len medzinárodných koridorov medzi Bratislavou a Košicami. Investícia zasiahla viacero oblastí každodenného fungovania trate. Jednou z najviditeľnejších zmien sú nové zvýšené nástupištia v zastávkach Fiľakovo, Prša a Holiša. Pôvodné nízke peróny boli dlhodobo problémom najmä pre seniorov, rodičov s kočíkmi či ľudí so zníženou mobilitou. Nastupovanie do vlakov bolo komplikované a často nebezpečné.

Nové nástupištia dnes spĺňajú moderné technické normy

Nástupištia majú osvetlenie, mobiliár aj prístrešky pre cestujúcich. Vo Fiľakove na zastávke síce nový prístrešok nevznikol, no dôvodom bola rekonštrukcia existujúcej budovy čakárne. Pre miestnych obyvateľov ide o výrazný posun oproti minulosti, keď mnohé regionálne zastávky na Slovensku pôsobili skôr ako zanedbané vidiecke nástupištia z minulého storočia. Významnou časťou projektu bola aj modernizácia piatich železničných priecestí.

Práve priecestia patria dlhodobo medzi najrizikovejšie  miesta slovenských železníc. Podľa údajov ŽSR sa na nich každoročne stávajú desiatky nehôd, pričom väčšina vzniká porušením predpisov zo strany vodičov. V úseku Fiľakovo – Holiša nahradili staré mechanické závory moderné automatické zabezpečovacie zariadenia. Tie dokážu výrazne znížiť riziko kolízií medzi vlakmi a automobilmi. Podobný trend vidno aj v zahraničí.

Napríklad Poľsko či Česko investovali v posledných rokoch stovky miliónov eur do inteligentných priecestných systémov, kamerových technológií a diaľkového monitoringu tratí. Slovensko bolo v tejto oblasti dlhodobo pozadu, pričom mnohé regionálne trate stále využívajú technológie staré niekoľko desaťročí. Modernizácia južného úseku pri Fiľakove preto predstavuje aj určitý test, ako možno zvyšovať bezpečnosť mimo hlavných koridorov.

Rekonštrukcia odhalila technický stav infraštruktúry

Infraštruktúra bola miestami na hranici životnosti. Opravovali sa mostné objekty aj priepusty, ktoré vznikali ešte v období Rakúsko-Uhorska alebo v prvej polovici 20. storočia. Niektoré úseky železničného spodku boli dlhodobo poškodené podmáčaním či degradáciou podložia. Práce preto neznamenali iba výmenu koľajníc, ale aj zásahy hlboko pod traťou. Dôležitým momentom bolo testovanie trate po dokončení stavebných prác.

Kontrolný merací vlak absolvoval prejazdy úsekom, vykonali sa záťažové skúšky mostov a postupne sa zvyšovala rýchlosť vlakov. Prvý vlak prešiel rekonštruovanou traťou len desaťkilometrovou rýchlosťou. Následne sa prevádzka postupne zrýchľovala až na projektovanú traťovú rýchlosť. Takéto testovanie patrí medzi štandardné procesy pri modernizáciách železníc v celej Európe.

Projekt Fiľakovo – Holiša však nie je izolovaným príbehom. Je súčasťou širšej snahy obnovovať regionálne železnice, ktoré boli desaťročia zanedbávané. Slovensko má jednu z najhustejších železničných sietí v strednej Európe, no veľká časť tratí trpí zastaranou infraštruktúrou. Mnohé regionálne trate stále fungujú na technológii z 60. či 70. rokov minulého storočia. Nízke traťové rýchlosti, staré zabezpečovacie zariadenia a zanedbané stanice spôsobujú, že železnica často nedokáže konkurovať automobilovej doprave.

Akú budúcnosť majú regionálne trate na Slovensku?

Z mnohých dôvodov sa v posledných rokoch čoraz viac diskutuje o tom, akú budúcnosť majú regionálne trate na Slovensku. Kým niektoré krajiny strednej Európy investujú do moderných regionálnych vlakov a obnovy lokálnych spojení, Slovensko dlhodobo balansuje medzi modernizáciou a útlmom. V Česku napríklad viaceré regionálne trate prešli revitalizáciou vrátane nových zastávok, inteligentných systémov a turistických vlakov. Poľsko zas investovalo miliardy eur do obnovy tratí v menej rozvinutých regiónoch.

Juh Slovenska pritom patrí medzi oblasti, kdeželeznica stále zohráva dôležitú sociálnu úlohu. Mnohí obyvatelia regiónu dochádzajú vlakmi do práce, škôl alebo za službami. Cestná infraštruktúra v Novohrade a Gemeri nie je na úrovni západného Slovenska a vlak zostáva pre mnohých najdostupnejším spôsobom dopravy. Modernizácia trate preto nie je iba technickou investíciou, ale aj zásahom do kvality života miestnych obyvateľov.

Význam projektu zdôraznila aj Európska komisia. Vedúci jej zastúpenia na Slovensku Peter Stano pripomenul, že investície z Plánu obnovy a odolnosti majú konkrétny dopad na každodenný život ľudí. Podľa neho je cieľom motivovať obyvateľov využívať ekologickejšiu dopravu, čo bez kvalitnej infraštruktúry nie je možné. Európska únia dnes vníma železnice ako jeden z kľúčových nástrojov ekologickej transformácie dopravy a znižovania emisií.

Aj preto sú modernizácie tratí čoraz viac spojené s klimatickou politikou. Európske štáty investujú do železníc miliardy eur v snahe presunúť časť dopravy z ciest na koľaje. Na Slovensku sa však tento proces rozbieha pomalšie než v Rakúsku, Poľsku alebo Česku. Kým Rakúsko buduje nové tunely a vysokorýchlostné koridory, Slovensko často rieši základné opravy regionálnych tratí. Aj preto má rekonštrukcia pri Fiľakove širší význam — ukazuje, že modernizácia sa nemusí týkať iba veľkých koridorov.

Projekt zároveň otvára otázku budúcnosti ďalších južných tratí. Odborníci dlhodobo upozorňujú, že práve juh Slovenska patrí medzi najzanedbanejšie oblasti železničnej infraštruktúry. Traťové rýchlosti sú nízke, mnohé úseky sú jednokoľajné a technický stav staníc zaostáva za európskymi štandardmi. Bez ďalších investícií by sa regionálne železnice mohli dostať do ešte väčšieho útlmu. Fiľakovský projekt preto mnohí vnímajú ako test, či sa štát dokáže systematickejšie venovať aj menej exponovaným regiónom.

Ak by podobné modernizácie pokračovali aj na ďalších tratiach, mohlo by to výrazne zmeniť obraz železníc na juhu krajiny. Železnica by sa mohla stať atraktívnejšou alternatívou nielen pre každodenných cestujúcich, ale aj pre turistov. Región Novohradu a Gemera má pritom obrovský turistický potenciál. Historické mestá, prírodné lokality či technické pamiatky by mohli profitovať z kvalitnejšej železničnej dopravy.

Príklady zo zahraničia

V zahraničí existujú desiatky príkladov, kde revitalizované regionálne trate pomohli rozvoju cestovného ruchu.  Rakúske lokálne železnice dnes často fungujú ako turistické atrakcie, podobne ako viaceré české alebo poľské regionálne trate. Slovensko zatiaľ podobný potenciál využíva len čiastočne. Mnohé lokálne trate zostávajú skôr symbolom zanedbania než moderného regionálneho rozvoja. O to výraznejšie pôsobí modernizácia úseku Fiľakovo – Holiša, ktorá ukazuje, že aj menej známe trate môžu prejsť zásadnou premenou.

Pre miestnych obyvateľov je však najdôležitejšie niečo iné — každodenná skúsenosť. Menej otrasov počas jazdy, bezpečnejšie priecestia, pohodlnejšie nástupištia a spoľahlivejšia prevádzka. Veci, ktoré sa v Bratislave alebo na hlavných koridoroch považujú za samozrejmosť, boli ešte donedávna v mnohých regiónoch nedosiahnuteľným štandardom.

Modernizácia trate pri Fiľakove tak nie je iba technickým projektom. Je obrazom toho, ako sa mení pohľad na regionálne železnice na Slovensku. Po rokoch zanedbávania sa aj menej exponované trate dostávajú do centra investícií. Otázkou zostáva, či pôjde o začiatok širšej obnovy južných železníc, alebo iba o jednu z mála výnimiek v krajine, kde stále veľká časť regionálnych tratí čaká na svoju druhú šancu.

Zdroje: zsr.sk, ,sita.sk, teraz.sk