foto: Facebook/Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)/ Public Domain/Dobová ilustrácia konskej železnice v Bratislave
Z Bratislavy do Trnavy za 3 hodiny? Dnes nepredstaviteľné, no v minulosti išlo o expresný spôsob dopravy.
Hoci sa z nej dnes zachovala už len zastávka a jedna budova, železničná trať Bratislava- Svätý Jur je najstaršou železnicou na Slovensku. Postavená ešte v bývalom Uhorsku, železnica bola vedená konskou trakciou. Animálna železnica viedla z Bratislavy do Trnavy a jej prvotný úsek Bratislava- Svätý Jur bol otvorený 27.9. 1840, uvádza Železničné.info.
Ako informuje Bratislavský kraj, úplne prvá konská železnica na našom kontinente vznikla ešte v rokoch 1828-1831 a viedla práve z Prahy do miest Lány a Bruska. Na podnet viedenského finančníka Rothschilda bola vybudovaná parná železnica nazývaná Ferdinandova severná dráha, ktorá viedla z Viedne do Prahy. Následne sa začalo diskutovať o pripojení aj Bratislavy k tejto železničnej magistrále, stavebná vízia však narazila hneď na niekoľko problémov.
Prvom rade množstvo vlastníkov odmietlo udeliť povolenie na výstavbu a niektorý z nich požadovali vysoký revanš. Poradiť si museli aj s technickými obtiažami v podobe močarín svätojurského Šúra. Napriek komplikáciám sa však na jeseň 1840 podarilo železnicu dokončiť. Trať dosahovala dĺžky 15,5 km a koľajnice pozostávali z dlhých hranatých fošien na ktorých boli pribité železné pláty. Už o mesiac neskôr boli pravidelne vypravované dva vlaky denne, pozostávajúce z dvoch vozňov.
Psali jsme
Škodovy závody jsou slavnou značkou známou po celém světě. Odhalujeme tajemství osobního a pracovního života Emila Škody. Muže, který se stal…
Slúžila len 30 rokov
Len v prvých štyroch mesiacoch svojej prevádzky prepravila železnica až 26 668 cestujúcich. Cesta z Bratislavy do Trnavy trvala približne tri hodiny, čo bolo na bývalé pomery veľmi rýchle. Čo sa týka zvieracieho záprahu, ten sa líšil od účelu prepravy. Pre osobnú dopravu boli určené rýchlobežné kone a pre nákladné účely zas kone štajerského plemena. Po celej dĺžke trasy bolo v staniciach pripravených asi päťdesiat koní buď v pohotovosti alebo v zálohe. Ich rozpis podliehal striktným pravidlám. Denne mohli zvieratá prebehnúť maximálne 40 kilometrov a po dvoch týždňoch práce si vyslúžili dva dni voľna, píše Seredsity.
Nie všetko však trvá večne a s technologickým pokrokom sa začalo v 50. rokoch 18.st. uvažovať o prestavbe železnice na parostrojnú. Kvôli nedostatočným finančným prostriedkom však bola vlastniaca spoločnosť nútená ju predať. Prevádzka tak bola po 30 rokoch oficiálne ukončená 10. októbra 1872. Dnes sa z nej nezachovalo takmer nič okrem historickej budovy konskej železnice v Bratislave a pár ilustrácii. Budova sa nachádza na križovatke Krížnej a Legionárskej ulice a slúži prevažne na kultúrne a vzdelávacie účely.
Tagy