foto: Zdroj: turisticky.sk/Chmarošský viadukt.
Na prvý pohľad pripomína železničné mosty zo švajčiarskych Álp. Kamenný most s deviatimi oblúkmi, zasadený do krajiny pod Kráľovou hoľou, patrí medzi najfotografovanejšie technické pamiatky na Slovensku.
Chmarošský viadukt pri obci Telgárt už takmer storočie slúži železničnej doprave a zároveň láka tisíce turistov, fotografov aj milovníkov vlakov. Hoci sa často objavuje na pohľadniciach, v cestovateľských magazínoch či na sociálnych sieťach, jeho vznik bol výsledkom jedného z najnáročnejších železničných projektov medzivojnového Československa.
Stavba, ktorá spojila Slovensko
História Chmarošského viaduktu je neoddeliteľne spojená s výstavbou železničnej trate Červená Skala – Margecany. Československá vláda o jej výstavbe rozhodla začiatkom 20. rokov minulého storočia. Cieľ bol strategický – vytvoriť železnicu, ktorá by spojila stredné a východné Slovensko bez nutnosti prechádzať úsekmi, ktoré po rozpade Rakúsko-Uhorska zostali na území Maďarska. Samotná výstavba trate sa začala v roku 1931.
Mimoriadne členitý horský terén si vyžiadal od projektantov množstvo technických riešení vrátane tunelov, násypov a viaduktov. Práve pri Telgárte vznikol jeden z najznámejších železničných objektov na Slovensku – Chmarošský viadukt, ktorý bol dokončený v roku 1933. Celá trať bola uvedená do prevádzky v roku 1936. Viadukt premosťuje Gregorovu dolinu, nazývanú Chmaroška, podľa ktorej získal aj svoje meno. Je dlhý 113,6 metra, vysoký 18 metrov a tvorí ho deväť pravidelných kamenných oblúkov s rozpätím desať metrov.
Most je postavený v oblúku s polomerom približne 300 metrov, čo ešte viac zvýrazňuje jeho charakteristický vzhľad. Na jeho výstavbu bolo použitých približne 5 420 kubických metrov kamenného muriva. Napriek tomu, že pôsobí ako historický kamenný most z 19. storočia, jeho konštrukcia bola na svoju dobu mimoriadne moderná. Odborníci ho označujú za prvú členenú oblúkovú železobetónovú konštrukciu svojho druhu na území vtedajšieho Československa, pričom kamenné murivo vytvára jeho charakteristický architektonický vzhľad.
Psali jsme
Slovenská železničná sieť dnes pôsobí ako stabilná a pevne ukotvená súčasť dopravy. Denne po nej premávajú stovky vlakov a hlavné koridory…
Súčasť unikátnej Telgártskej slučky
Samotný viadukt však nie je jedinou technickou zaujímavosťou v okolí. Nachádza sa v úseku známom ako Telgártska slučka, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie železničné technické diela na Slovensku. Aby železnica dokázala prekonať veľké výškové rozdiely pod Kráľovou hoľou, projektanti navrhli systém tunelov, mostov a oblúkov. Vlak tak na relatívne krátkom úseku postupne naberie potrebnú výšku bez extrémneho stúpania. Dominantou systému je aj 1 239 metrov dlhý Telgártsky tunel, nazývaný podľa profesora Kornela Stodolu.
Výstavba trate priniesla prácu tisícom ľudí v období svetovej hospodárskej krízy. Na jednotlivých úsekoch železnice pracovali robotníci z Horehronia aj ďalších regiónov Slovenska. Podľa historických údajov sa na budovaní trate v čase najväčšieho stavebného rozmachu podieľalo viac ako 9 000 pracovníkov. Dodnes ide o jednu z technicky najnáročnejších železničných stavieb na Slovensku.
Hoci Chmarošský viadukt vznikol ako súčasť strategickej železničnej infraštruktúry, dnes je známym turistickým cieľom. Vďaka pravidelným oblúkom, okolitej prírode Národného parku Nízke Tatry a panoráme Kráľovej hole patrí medzi najfotografovanejšie železničné stavby na Slovensku. Objavuje sa v propagačných materiáloch cestovného ruchu, dokumentárnych filmoch aj zahraničných publikáciách o železničnej architektúre.
Viadukt je ľahko dostupný z hlavnej cesty medzi Telgártom a Vernárom. Vedie k nemu krátka pešia trasa, pričom z viacerých miest možno sledovať prechádzajúce osobné aj nákladné vlaky. Pre železničných fotografov patrí medzi najvyhľadávanejšie lokality na Slovensku. Takmer sto rokov od svojho dokončenia zostáva nielen funkčnou súčasťou železničnej siete, ale aj symbolom technickej zručnosti staviteľov medzivojnového Československa. Spojenie architektúry, inžinierskeho umenia a horskej krajiny z neho urobilo jednu z ikon slovenských železníc.
Zdroje: zsr.sk, slovakia.travel, rail.sk, turisticky.sk, filmcommission.sk, kamnavylet.sk, goguliver.sk