foto: Verejné prístavy / Facebook/Verejné prístavy
Vláda schválila projekt nového bratislavského prístavu ako jednu zo strategických investícií. Už teraz vzbudzuje záujem u investorov. Bratislave prinesie lepšiu logistickú dostupnosť, ale aj priestor pre ďalšiu výstavbu.
Schválenie nového prístavu v Bratislave ako strategickej investície je krokom, ktorý môže zásadne zmeniť nielen hlavné mesto, ale potenciálne aj tvár celej východnej Európy. Predstavuje jeden z najväčších projektov v oblasti vodnej infraštruktúry v novodobej histórii krajiny. Má potenciál zlepšiť logistickú infraštruktúru Slovenska, posilniť medzinárodné obchodné prepojenie a prilákať nové investície. Prístav, ktorý bude jedným z najväčších v strednej Európe, by mohol Bratislavu posunúť medzi kľúčové dopravné uzly Európy a umožniť jej tak konkurovať významným európskym prístavom, ako je napríklad ten vo Viedni.
Ambiciózne plány s novým prístavom
Podľa dostupných informácií by sa prvá fáza výstavby mala začať už budúci rok s predpokladaným ukončením v roku 2030. Celkový rozpočet na realizáciu prístavu sa odhaduje na 178 200 000 eur, pričom značná časť financií má byť čerpaná z eurofondov a od súkromných investorov.
„Najprv sa vybuduje nový intermodálny prístav v lokalite Pálenisko, následne sa zmení územný plán v časti existujúceho prístavu, pričom od Eurovei bude pokračovať nové centrum, a na záver je naplánovaná nová lodenica,“ priblížil možný postup slovenský minister dopravy Jozef Ráž.
Záujem o jeho využitie majú tiež čínske firmy. Práve v Číne sa vedenie Verejných prístavov, ich generálny riaditeľ Matej Danóci a finančný riaditeľ Martin Vozár, stretli so zástupcami Číny na konferenci o logistike medzi Európou a Áziou.
Vzťahy v súčasnom prístave
Projektom sa tiež vyriešia majetkovo-právne vzťahy na území prístavu, kde sú vlastníkmi pozemku práve Verejné prístavy, avšak, technológie na tomto území vlastní Slovenská plavba a prístavy. Takéto majetkové pomery nehrajú v prospech rozvoja prístavu, ktorý tak nedokáže podľa zistení NKÚ efektívne čerpať eurofondy. Nájomná zmluva SPaP okrem toho platí do roku 2027, čo celý proces časovo ohraničuje.
„Keďže súkromná spoločnosť nikdy nemala pozemky a naopak, štátna spoločnosť zase nemala infraštruktúru, tak na konci dňa ani jeden zo subjektov do modernizácie neinvestoval,“ vysvetlil Ráž.
Prístav v kontexte Bratislavy
Nový prístav uvolní pozemky v centre mesta, kde by tak mohla vzniknúť nová štvrť, vizuálne korešpondujúca s priľahlou modernou Euroveou, a celkovo tak zlepšiť vzhľad aj funkčnosť mesta. Prinesie tiež výhody v oblasti ekonomického rozvoja a odľahčí premávku aktuálnej infraštruktúry. Náhrada kamiónovej prepravy lodnou prepravou tiež výrazne zníži emisie, k čomu sa Európska únia zaviazala Zelenou dohodou a splnením jej cieľov do roku 2050.
„Prístavy môžu tvoriť významnú úlohu v medzinárodnej vodnej doprave, ktorá je považovaná za jeden z najhospodárnejších a najekologickejších spôsobov prepravy,“ uviedol generálny riaditeľ Verejných prístavov Matej Danóci.