foto: Železnice/Železnice
Na otázky našej redakcie k situácii na slovenských železniciach odpovedal viceprezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR, Ing. Pavol Kužma.
Posledný rok prebieha celosvetová pandémia COVID-19. Ako sa podľa vás v nadväznosti na to zmenilo fungovanie železničného trhu?
Tak ako v každom odvetví hospodárstva, ak sa zatvoria fabriky, zastavia sa aj tovarové toky, ktoré zabezpečujú dopravné systémy, produkcia tovarov sa obmedzí , alebo dokonca zastaví čo má za následok zníženie prepráv.
Šéf ZSSK CARGO Roman Gono ohlásil, že realizuje ozdravný plán, ktorého súčasťou sú úspory aj zmeny vo vnútornom fungovaní. Myslíte si, že je teraz správny čas na zmeny v ZSSK CARGO?
ZSSK CARGO je živý organizmus, na ktorý vplývajú rôzne vonkajšie zmeny , preto na tieto zmeny manažment musí reagovať a prispôsobovať sa im. Myslím si, že dopad pandémie Covidu-19 na spoločnosť je tiež nezanedbateľná a preto samozrejme musia na danú situáciu reagovať, a nemôžu sa predsa tváriť, že sa nič nedeje.
V slovenskej Národnej rade sa teraz prerokúva zákon, ktorý má za cieľ smerovať viac peňazí do ŽSR a ZSSK. Je podľa Vás tento zámer správny? Je potrebné kompenzovať straty spôsobené koronavírusom v minulom roku?
Samozrejme že je, dovolím si povedať, že železničná infraštruktúra na malom Slovensku je v dosť žalostnom stave a je na čase s tým niečo robiť, ale bez štátnej pomoci to samozrejme nepôjde. Osobne si však myslím, že najbližšie desaťročia tu vlaky 200 km rýchlosťou premávať nebudú.
EÚ dlhodobo presadzuje víziu tzv. Green Deal, kedy má byť maximum dopravy z ciest presunuté na železnicu. Je teda podľa Vás správne, aby boli železniční prepravcovia podporení zo strany štátu znížením poplatku za obnoviteľné zdroje (POZE)?
Je správne , že EÚ presadzuje presunúť maximum prepráv na železnicu nielen z hľadiska ekológie, ale hlavne z dôvodu zvýšenia bezpečnosti dopravy na cestách, preto je na mieste maximálna podpora železničných dopravcov a prepravcov zo stany EÚ a členských štátov EÚ.
Ak by bolo zníženie poplatku zavedené, ako by sa to odrazilo v konkurencieschopnosti železničnej dopravy k cestnej preprave? Myslíte si, že by došlo k navýšeniu objemov prepráv na železnici?
Zníženie poplatku za dopravnú cestu musíme chápať nie len ako zvýšenie konkurencie schopnosti voči cestnej doprave, ale hlavne ako konkurencie schopnosť voči poplatkom za dopravnú cestu v okolitých krajinách. Je potrebné si uvedomiť , že Slovensko je v prevažnej miere tranzitná krajina a preto poplatok za dopravnú cestu je v cenotvorbe za tranzitnú prepravu veľmi dôležitý. Na to aby sa navýšil objem prepráv po železnici sú potrební šikovní obchodníci v železničnej doprave a tých si dovolím tvrdiť , máme.
Diskutuje sa aj o tom, že zo strany štátu by mali byť podporované tzv. Jednotlivé vozňové zásielky. Je to podľa Vás správne riešenie?
Bez jednotlivých vozňových zásielok nezostavíte vlak. Je to mravenčia a nákladná činnosť ktorú nikto nechce robiť, ale ak sa bavíme o zvýšení železničnej dopravy a presunutie tovarov na železnicu tak tento sektor železničnej dopravy jednoznačne musíme podporiť a rozvíjať.
Mohli by ste stručne zhrnúť obsah schôdzky, na ktorej sa minulý týždeň táto problematika prejednávala? Kto sa stretnutia zúčastnil, čo bolo predložené a aké sú výsledky rokovania?
Na tomto stretnutí sa prejednávala „ koncepcia rozvoja intermodálnej dopravy SR do roku 2030“ zúčastnili sa na nej členovia ZLZ/ Zväz logistiky a zasielateľstva/ a pracovníci ministerstva dopravy zaoberajúci sa danou problematikou. Považujem toto stretnutie za veľmi konštruktívne preto že si všetci uvedomujeme akútnu potrebu riešiť podporu intermodálnej dopravy na Slovensku s cieľom napojiť sa na hodvábnu cestu smerujúcu z činy do EU a opačne. V súčasnosti evidujeme rapídne zvýšenie prepráv tovarov po hodvábnej ceste ktoré , ale v prevažnej miere Slovensko obchádzajú preto je najvyšší čas tento druh prepravy maximálnej miere podporiť a presunúť časť prepráv cez Slovensko.