foto: Tomáš Merašický na Facebooku/Problém s neelektrifikovanými traťami by vyriešili vlaky na batérie, hovorí podpredseda KDH Merašický
Tomáš Merašický, podpredseda KDH a jeden zo spolutvorcov petície za zachovanie vlakových spojov na Hornej Nitre poskytol exkluzívne pre RAILTARGET rozhovor. V rozhovore sa dozviete aj aký dopad malo zrušenie priamych vlakových spojení do Bratislavy na obyvateľov Hornej Nitry.
Aké sú priority KDH v oblasti dopravy?
Pokiaľ budeme mať možnosť v novej vládnej koalícií spolurozhodovať o tom, akým spôsobom sa bude ďalej rozvíjať doprava, budeme investovať do obnovy železničných tratí a nových spôsobov vybavenia vlakov, keďže nie všade je možná elektrifikácia. Dlhodobo je zanedbaná výstavba úsekov rýchlostných ciest aj diaľnic. V oblasti železničnej dopravy máme trate, ktoré nespĺňajú štandardy 21. storočia. Na tieto výstavby a modernizácie sme mohli využiť eurofondy alebo zdroje z Plánu obnovy. Znie mi až absurdne tzv. reforma, ktorá sa začala realizovať koncom minulého roka, keď sa na ministerstve a v Železničnej spoločnosti Slovensko začali rušiť rôzne spoje, čo bolo avizované a deklarované ako reforma spojov a zlepšenie dostupnosti občanom. Malo to však úplne opačný efekt. Spoje viac meškajú a ľudia sa nemajú ako dostať do škôl, ani nemôžu cestovať po Slovensku. Toto sú pre Nás v KDH veľké rezervy.
V minulom roku ste spustili Petíciu občanov o prehodnotení nového cestovného poriadku vlakovej osobnej dopravy platného od 11.12.2022. V akom stave sa aktuálne petícia nachádza?
Petícia už bola odovzdaná štátnemu tajomníkovi na ministerstve dopravy. Vyzbierali sme takmer 10 000 podpisov. Na stretnutí nám pán štátny tajomník prisľúbil, že niektoré z vecí, ktoré sme vytýkali pri rokovaní a ktoré priamo petícia žiadala, budú zrealizované. K miernej úprave grafikonu už došlo. Štátny tajomník nám ešte počas svojho funkčného obdobia prisľúbil, že ďalšie výraznejšie zmeny, nielen na tratiach na Hornej Nitre, ale aj na úsekoch napr. na severnom alebo východnom Slovensku, na základe týchto rokovaní budú zrealizované, ale aj ďalšie zmeny v septembri pri úprave ďalšieho grafikonu. Verím, že nové vedenie ministerstva bude túto dohodu rešpektovať a že sa zmeny zrealizujú.
Ako hodnotíte stav železničnej infraštruktúry v jednotlivých krajoch? Potrebovali by viac investícií?
Jednoznačne áno. Napríklad v lokalitách ako Ponitrie alebo Horná Nitra nie sú trate vôbec elektrifikované. V minulosti sme s ministerstvom diskutovali o zavedení vlakov na batérie, keďže na týchto tratiach elektrifikácia nie je možná. Zatiaľ nevidíme, že by vláda pripravovala podobné projekty, čo je veľká škoda, pretože prostriedky z európskych zdrojov sa presne na toto dali využiť.
Aké negatíva prinieslo zrušenie priameho spoja medzi Železničnou stanicou Prievidza a stanicou Bratislava hlavná stanica?
Obyvatelia Hornonitrianskeho regiónu, kde ich žije takmer štvrť milióna vnímali tento krok veľmi negatívne, až priam ako krivdu. Osobne si myslím, že vláda týmto krokom spravila z obyvateľov Hornej Nitry občanov druhej kategórie, tým že im odňala možnosť dopravovať sa priamo na Hlavnú stanicu v Bratislave, čo predtým desaťročia mohli. Študenti, ktorí cestovali do škôl, nielen do Bratislavy ale aj zahraničia, používali Hlavnú stanicu v Bratislave ako prestupnú na prípoje, či už smerom na Viedeň, Brno alebo Prahu. Tieto vlakové spoje využívali vo veľkej miere aj seniori, ktorí napríklad cestovali aj na rôzne špecializované vyšetrenia, napríklad do nemocnice na bratislavských Kramároch. Desiatky obyvateľov z Hornej Nitry sú sledovaní alebo liečení ako onkologickí pacienti, keďže na celú Hornú Nitru pripadá len jedna onkologická ambulancia, veľa ľudí z regiónu sa chodí liečiť práve v Bratislave ambulantnou formou. Toto sú len jedny z mnohých konkrétnych príkladov z praxe, o ktorých viem že sa dejú.