foto: NR SR / Public domain/Jozef Ráž ml.
Šéf rezortu dopravy Jozef Ráž ml. sa pre železničný magazín RAILTARGET exkluzívne vyjadril k často kladenej otázke, ktorá sa spája s JVZ, k tomu, ako sa na Slovensku financujú železnice, načo sa môže verejnosť tešiť, či akú budúcnosť čaká slovenská doprava.
Zaujímalo by nás, ako je to s jednotlivými vozňovými zásielkami. V Programovom vyhlásení vlády neboli spomenuté, avšak z pohľadu železničiarov ide o dôležitú súčasť prepravy na Slovensku.
Momentálne podporujeme takéto vlaky už cez spomenutú zľavu za dopravnú cestu. Ak sa podarí nájsť zdroje pre JVZ, budem prvý, kto sa zasadí o nastavenie korektného a zmysluplného režimu, ktorý umožní podporu pre takúto formu prepravy. V tomto vidím možnosť, ako dosiahnuť presun tovarov z ciest na železnicu.
Vedeli by ste nám bližšie popísať financovanie železníc? Majú sa dopravcovia na niečo pripraviť? Bude sa z rozpočtu uberať?
Financovanie železníc je potrebné rozčleniť na tri základné oblasti: osobná doprava, nákladná doprava a železničná infraštruktúra.
Osobnú dopravu si štát objednáva, pričom dopravcom uhrádza stratu, ktorá vzniká z dôvodu, že sú povinní prepravovať cestujúcich za tzv. regulované cestovné a štátom nariadené zľavy. Znamená to, že dopravca nestanovuje cenu lístka podľa toho, aké má náklady, ale podľa toho, ako mu ju štát určil. Čím viac financií sa podarí vyčleniť pre verejnú osobnú dopravu, tým viac vlakov vieme vypraviť. Pre tento aj nasledujúce roky sa podarilo nastaviť predvídateľný systém financovania a my už dnes vieme, koľko peňazí môžeme očakávať aj pre roky 2025 a 2026. V predbežných limitoch už teraz máme započítanú očakávanú infláciu, čo znamená, že nie sú žiadne dôvody na nejaké rušenie vlakov, ako to bolo často v minulosti.
Čo sa týka nákladnej dopravy, tu je trochu inak, keďže sa nachádza v plne liberalizovanom prostredí a akákoľvek dotácia alebo úhrada prípadnej straty by bola neoprávnenou štátnou pomocou. Preto sa nastavil spomínaný vopred čitateľný režim zliav, ktorý môže využiť ktorýkoľvek nákladný dopravca. Keďže toto je jediný oprávnený spôsob pomoci nákladným dopravcom, zameriavame sa na zlepšenie infraštruktúry. Ak sa postupne opravia pomalé úseky, nemusia potom nákladné vlaky stále brzdiť a potom sa rozbiehať a viac spáliť či už nafty alebo elektriny - vlaky idú plynulejšie. Veľmi ma teší, že sa po rokoch konečne podarilo zabezpečiť prvé financie aj na toľko medializovanú odloženú údržbu. Dôležitou súčasťou financovania sú aj eurofondy, ktoré významnou mierou napomáhajú ŽSR financovať najmä veľké projekty.
Aké sú vaše najbližšie ciele, na čo sa môžu železničiari, či verejnosť využívajúca vlaky tešiť?
Sme na začiatku procesu liberalizácie a organizovania verejných súťaží. Konkurencia môže len vylepšiť celkový stav v cestovaní. O tom, kedy a za akých podmienok budeme súťažiť sa už dopytujú aj renomovaní zahraniční dopravcovia, čo znamená, že majú záujem pôsobiť aj na našom trhu. Druhým dôležitým momentom sú už spomínané investície do železníc. Preto akcelerujeme opravu či modernizáciu najproblémovejších úsekov tratí. K tomuto nám má pomôcť aj nový zákon o strategických investíciách.
Je podľa vás dôležité viac využívať vlakovú dopravu a tak odbremeniť cesty od nákladných áut?
Ak chceme odbremeniť cesty od áut, tak koľajová doprava je tým najlepším prostriedkom. Ak nezvrátime trend rastu individuálnej automobilovej dopravy a pribúdania kamiónov na cestách, budeme čeliť vážnym následkom nielen vo forme neustálych kolón, ale aj nepriaznivým vplyvom na životné prostredie.
V akej doprave vidíte najväčšiu budúcnosť v rámci Slovenska?
Mnohé krajiny už nastúpili na cestu vysokorýchlostných tratí, ktoré sú obrovskou konkurenciou pre motorizmus a do určitej miery aj leteckú dopravu na krátke vzdialenosti. Nehovoriac o tom, že sa skúmajú možnosti vodíkových vlakov, či iných foriem nízkoemisnej dopravy. Za veľmi dobrý systém považujem prepojenie všetkých módov verejnej dopravy. A tam by mala aj smerovať budúcnosť Slovenska. Aby vlaky jazdili načas, na ne potom nadväzovali prímestské autobusy a v nosných sídlach aj mestská doprava. Nuž a ideál by bol, keby sme všetci mohli cestovať na jeden cestovný lístok či už vlakom alebo autobusom a nemuseli si zakupovať rôzne lístky na rôzne druhy dopravy. Na tomto intenzívne pracujeme.
Mal by nový stavebný zákon pomôcť aj železničnej doprave? Do akej miery a akým spôsobom?
Nový stavebný zákon má pozitíva ale aj negatíva. Aj pre železničnú dopravu. Je preto potrebné ho upraviť do takej podoby, aby bol reálny, prakticky vykonateľný a aby spĺňal požiadavky súčasnej doby a stavu v akom sa nachádzame. Keby bol dostatočne dobrý, nemuseli by sme tvoriť osobitný zákon o strategických investíciách. Pozitívom zákona je kumulácia niektorých prvkov do jedného v rámci viacerých stupňov stavebného konania, negatívom napríklad navýšenie byrokratizácie v pripomienkovom konaní a rozdelení kompetencií pre štát hospodársky nevyhnutné a strategicky dôležité stavby.