foto: Monika Kozelová - Facebook/Monika Kozelová (OĽANO)
Železničná nákladná doprava bude v roku 2022 pre európskych poslancov kľúčovou. Dôvodom nie je len ekológia, ale aj obrovské preťaženie európskej cestnej siete. Podľa poslancov je podiel kamiónovej dopravy na diaľniciach neúnosný a potrebuje nielen rýchlu, ale aj zásadnú zmenu. Európska únia chce významnú časť tovarových tokov prepravovať po koľajach a vodných tokoch. K nevyhnutnej a včasnej podpore nákladnej železničnej dopravy na Slovensku nám pre RailTarget odpovedala poslankyňa Národnej rady SR za stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, Monika Kozelová.
Vo vašom predvolebnom programe v parlamentných voľbách ste mali pod označením B17, práve životné prostredie. Na koľko percent sa vám k dnešnému dňu ako strane (vládnej koalícii) darí napĺňať a riešiť spomínané body v programe (spomínané body v programe ako Nová enviromentálna politika vychádzajúca z platných a rešpektovaných európskych princípov trvalej udržateľnosti, Obnova Výboru NR SR pre životné prostredie, Reforma činnosti enviromentálneho fondu...)?
Čo sa týka životného prostredia, aj napriek pandémii pokračujeme v oblasti ochrany životného prostredia. V rámci možností sa nám darí riešiť veci, ktoré sa neriešili od Nežnej revolúcie. Táto vláda kladie zásadný dôraz na životné prostredie, zelenú energetiku i ekonomiku. Roky neriešená likvidácia PCB látok v strážskom, likvidácia gudrónových jám v Predajnej, to všetko je len zlomok z toho, čo táto vláda pre životné prostredie robí. Ešte v decembri parlament prijal zákon o zálohovaní pet fliaš a plechoviek, dnes Slovensko už zálohuje. Čo je ale najdôležitejšie, utlmujeme výrazne výrub lesov a to najmä prijatím veľmi dôležitého zákona o reforme Národných parkov a tým prechod štátnych lesov pod správu Ministerstva životného prostredia SR. Dovolím si tvrdiť, že krajina nikdy nemala tak kvalitného ministra, ako je Ján Budaj.
Rok 2021 bol veľmi dôležitým rokom pre železničnú dopravu, Európskou komisiou bol vyhlásený ako Európsky rok železníc. V susedných krajinách prebiehajú rozsiahle investície a podpora zo strany štátu. Myslite si, že Slovensko nenapreduje ako ostatne krajiny a ak áno, kde vidíte problém a nielen za posledný rok, ale z dlhodobého hľadiska?
Železničná doprava je dlhodobo neriešený segment, som preto rada, že sa obnova železníc dostala do Plánu obnovy a to podstatnou mierou. Nie je náhoda, že sa tam dostala v balíku s ochranou životného prostredia, na ktorú pôjde asi najviac peňazí. Považujem ju totiž za jednu z najekologickejších spôsobov dopravy. Po predchádzajúcich vládach sme zdedili dlh vo forme zastaralého vozového parku i nebudovaných a nerekonštruovaných železníc. Tie kozmetické úpravy vo forme malých zastávok boli skôr výsmechom ako reálnou prácou. Veď sa len pozrite na hlavnú stanicu v hlavnom meste. To je obraz našej vlakovej dopravy. Potrebujeme desať rokov na to, aby sme vedeli dať všetko do poriadku, aby vlaková doprava vyzerala tak, ako si predstavujeme a aby spĺňala všetky štandardy ostatných európskych krajín. A nielen vlaky ako také sú problém, bojujeme aj s nedostatkom rušňovodičov na celom území. Najvypuklejšie je to asi na západnom Slovensku. Za ten čas, čo sme vo vedení krajiny sa nám podarilo predsa len zrekonštruovať niektoré úseky, nakúpili sme nové vlakové súpravy. A čo je podstatné, vlakovej doprave sa dostalo takej dôležitosti, aká jej patrí a ako potrebuje pre ďalší rozvoj. A či napredujeme ako iné krajiny? To neviem, len viem, že robíme čo môžeme a kam nás štátne financie a európske fondy pustia.
V susednom Maďarsku konkrétne Fényeslitke prebiehajú naozaj rozsiahle investície do stavby technologicky veľmi moderného prekladiska kombinovanej dopravy. Prekladisko sa bude nachádzať len niekoľko kilometrov od prekladiska na Slovensku TKD Dobrá pri Čiernej nad Tisou, ktoré je dnes využívané cca. na 1 % ročne. Aké kroky by bolo vhodné podniknúť aby sme ako krajina nestrácali na konkurencieschopnosti a klienti pri voľbe trasy volili trasu cez Slovensko.
Čo sa týka veľkej prekládkovej stanice, vedie sa o jej vybudovaní veľmi vášnivá diskusia. Možno by taká vášnivá nebola, keby nás o peniaze značne neukracovala pandémia a ľahšie by sa nám finančne dýchalo. Táto téma ale je reálne na stole a verím, že diskusia i samotná realizácia prebehne pozitívne. Zatiaľ by som však predbiehala a to by som skutočne robila nerada.
V médiách sa spomína možný kamiónový kolaps, ak sa včas nepodporia železnice a nepresmerujú sa tovarové toky z kamiónov na železnice, ale udeje sa presný opak - tovar zo železnice sa bude vo väčšom množstve prevážať kamiónmi. Aké kroky by sme ako krajina mali urobiť, aby sme nestratili na konkurencieschopnosti a zároveň nečelili zaplneným cestám?
V podstate som Vám dala odpoveď v predchádzajúcej otázke. Situácia skutočne nie je dobrá či s ohľadom na možnosť kolapsu, ale ani vzhľadom k ekológii a klimatickým zmenám. Ja osobne by som jednoznačne uprednostňovala železničnú dopravu a dôsledné železničné prepojenie krajín EÚ, ale aj ostatných nečlenských krajín navzájom. V tom vidím budúcnosť.
V posledných mesiacoch sme svedkami navyšovania cien za elektrickú energiu a z toho vyplývajúce zvyšovanie nákladov na železničnú dopravu. Ako dobrý príklad podpory železničnej infraštruktúry uvádzame Českú republiku, ktorá v tomto roku znížila cenu elektrickej energie pre železničnú dopravu (oslobodenie od poplatku za obnoviteľné zdroje energie - zníženie nákladov o približne 10 miliónov euro pre celý trh), sú naši českí susedia vhodnou inšpiráciou pre Slovensko?
Ale iste, naši českí susedia sú pre nás vhodnou inšpiráciou v mnohých smeroch, v mnohých sme možno inšpiráciou my, treba ale povedať, že česká ekonomika je rozhodne v lepšej kondícii ako tá naša. Po predchádzajúcich vládach Róberta Fica a Petra Pellegriniho sme v prvom rade zdedili vybrakovanú štátnu pokladnicu a to je obmedzujúce aj pri nastoľovaní opatrení. Žiaľ, ani Fico a ani Pellegríni nevytvárali štátne finančné rezervy v čase, keď sa Slovensku ekonomicky darilo. A presne na to doplácame teraz všetci, vrátane železničnej dopravy.
Prečo podľa vás klienti pri preprave tovarov nevolia železničnú dopravu aj napriek tomu, že je šetrnejšia k životnému prostrediu?
Kamiónová doprava je pre nich jednoduchšia, ako tá železničná. Nakládka i vykládka je priamo v sídle, je to priamočiare, nič sa nemusí prekladať. A možno sa im zdá aj rýchlejšia najmä v momente, kedy potrebujú prepraviť tovar v danom čase. Z môjho hľadiska ale chýba osveta. Chýba vysvetľovanie o finančných výhodách, o možnostiach. Bolo by fajn, keby prepravné spoločnosti automaticky preberali už samotnú nakládku a odviezli ju k vlaku, tým by klientom uľahčili nielen samotné papierovanie, ale aj by im vytvorili časový priestor na to, aby sa o ďalší tok tovarov nemuseli starať. No a v neposlednom rade potrebujeme osvetu, aby všetci pochopili, že klimatická kríza je krutá realita a ak nevyužijeme všetky možnosti, vrátane železničnej prepravy, uvrhneme nasledujúce generácie do problému podstaty samotnej existencie života na zemi