foto: ZSSK tiskové materiály/ZSSK
Redakcia RAILTARGET prináša vyhlásenie Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré reaguje na rozhovor so železničnou expertkou Desanou Mertinkovou, ktorý bol zverejnený na stránkach nášho portálu.
Podľa vyjadrení železničnej novinárky, Desany Mertinkovej, ktorá v našom magazíne komentovala aktuálne dianie na Slovensku, bol pri tvorbe nového grafikonu pre rok 2022/2023 kladený dôraz výhradne na ekonomickú stránku a z rozhodovania bola vylúčená Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), samosprávny kraj a celá verejnosť. "Dá sa však povedať, že aj ministerstvo dopravy, keďže hlavné slovo mali ľudia z ministerstva financií, presnejšie z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP)“, uviedla Mertinková. Ministerstvo však na toto tvrdenie reaguje s tým, že zástupcovia ZSSK sa na rokovaní s ÚHP zúčastňovali a ministerstvo pravidelne rokovalo a rokuje aj so zástupcami regiónov.
„Grafikon vlakovej dopravy vzišiel zo schváleného Plánu dopravnej obslužnosti. Jeho časťou je jednak zníženie jednotkových sadzieb za prevádzku vlakov, avšak, aj zvýšenie rozsahu vlakov. To je možné docieliť, buď len zásadným zvýšením prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre verejnú osobnú dopravu, alebo zásadným zracionálnením dopravy po vzore desiatok európskych železníc. V prípade ponechania pôvodného režimu cestovného poriadku by pri súčasných možnostiach štátneho rozpočtu hrozilo výrazné rušenie vtedy existujúcich spojov, čo by malo veľmi negatívny dopad na cestujúcich. Cieľom bolo zvýšenie ekonomickej efektívnosti, avšak nie spôsobom „škrtania“ vlakov a znižovaním výkonu, ale práve naopak, znížením jednotkových nákladov, lepšími obratmi a zreálnením kapacity, čo umožnilo posilniť dopravu o 4%, najmä tam, kde sú vlakové linky využívané najviac“, dodalo k tejto téme ministerstvo dopravy.
Podľa pani Mertinkovej došlo následkom takéhoto konania k situácii, že vo viacerých uzloch sa narušila prípojnosť vlakov a na viacerých tratiach sa začali reťaziť meškania vlakov.
Podľa ministerstva dopravy ale za aktuálny najdôležitejší problém grafikonu může práve meškanie vlakov.
„Dôvodom je jednak stav infraštruktúry a tiež stav vozňov a lokomotív. Spoločný faktorom je nedostatok zdrojov na údržbu. Aktuálne prijímame opatrenia, ktorých cieľom je systémovo eliminovať reťazenia meškania. Pri analýze cestovného poriadku je viditeľné, že v prípade včasnosti jázd vlakov, je prípojovosť nastavená správne a plnila by svoju úlohu, čím sa výrazne zlepší aj spokojnosť cestujúcich. Preto má táto oblasť vysokú prioritu nielen v operatívnom riadení, ale aj v pripravovaných systémových riešeniach“ zhrnulo slovenské ministerstvo dopravy.
Pani Mertinková taktiež uvedla, že niektoré kraje otvorene bojovali proti zavedeniu nového grafikonu (Trenčiansky a Trnavský kraj), dokonca vznikali petície (Žilinský, Košický a Prešovský kraj). Podle vyjádření zástupce ministerstva dopravy šlo však v tomto případě o zavedení systémového řešení.
„Každá pripomienka, nielen petície, sa vyhodnocovali a vyhodnocujú. Treba ale otvorene povedať, že samosprávne kraje roky volali po systémovom nastavení železničnej dopravy a keď sa tak udeje, sú samotné proti nej. Každý dobrý nápad, ktorý nenarušoval koncept celého Slovenska, sa zapracoval do cestovného poriadku. Preto sa od začiatku platnosti cestovného poriadku uvádzali niektoré vlaky odo dňa vyhlásenia. Viaceré totiž vznikli z podnetu samospráv a boli a sú závislé od finančného krytia, a preto mohli byť spustené až po schválení štátneho rozpočtu,“ uvedlo ministerstvo dopravy v reakcii k tejto časti rozhovoru.
Železničná expertka Mertinková v rozhovore tiež upozornila na fakt, že si ministerstvo dopravy a výstavby v ZSSK zatiaľ objednalo 11,1 milióna vlakových kilometrov, pretože na viac nemá od ministerstva financií peniaze. Ministerstvo dopravy túto hlášku potvrdilo: „Predbežný stav je taký, pričom celá zmluva aj s dôvodmi a postupmi pre ďalšie obdobia roka je zverejnená na stránke ministerstva dopravy. O financovaní ďalších vlakových výkonov, samozrejme, s rezortom financií rokujeme.“
"Dôležitá je tiež téma bezplatného cestovania, ktoré nemá osobitný rámec vyčíslenia, keďže tým priamo nevznikajú žiadne náklady. Otázkou v tejto téme je len možná vyššia úroveň tržieb, ak by takýto okruh cestujúcich za cestovné platil. Z analýz ale vyplýva, že ani úplne zrušenie tohto režimu nebude mať zásadný vplyv na potrebu dofinancovania straty, ktorá vzniká pri dopravných službách vo verejnom záujme, keďže napríklad študenti by tak či onak mali nárok na štátom uznané zľavy vo výške 50% a je vysoký predpoklad, že početnosť jázd študentov pri zrušení bezplatnej prepravy bude výrazne nižší, dopĺňa ministerstvo dopravy.
V roku 2009 bol na Slovensku prijatý zákon o doprave na dráhach, ktorý obsahoval paragraf aj o prechode kompetencií pri objednávaní regionálnej železničnej dopravy na krajské samosprávy. Podľa pani Mertínkovej nedochádza k jeho plneniu s ohľadom na finančnú podporu ZSSK. Podle Ministerstva dopravy ZSSK nemá žiadnu finančnú podporu. Štát len uhrádza stratu, ktorá vzniká z povinnosti prepravovať cestujúcich za regulované cestovné a v režime štátom nariadených zliav.
"Regulované cestovné je dané výnosom regulačného orgánu v súlade s európskou legislatívou a tento postup ako aj výška cestovného je mimo pôsobnosti ministerstva dopravy. Rovnakú možnosť má stále aj príslušný samosprávny kraj a je výlučne len na jeho rozhodnutí, či ju využije alebo nie," uzatvára svoju reakciu ministerstvo dopravy.