foto: Archiv/Ilustrační foto
Pandémia COVID-19 a ochladenie hospodárstva ovplyvnili všetky odvetvia železničnej dopravy, či už osobnú aj nákladnú. Odvtedy, našťastie, došlo k postupnej obnove kvantity dopravy. Rástol počet prepravených ton a tiež cestujúcich. Železničná doprava bude teraz čeliť ďalšej skúške v podobe energetickej krízy. Zdá sa, že tento test bude náročnejší a že železnica sa s ním bez štátnej pomoci nevyrovná.
Súčasný svet je silne poznačený účinkami ruskej agresie na Ukrajine. Posledných šesť mesiacov tak prinieslo mnoho zásadných zmien v stave mysle európskeho hospodárstva. Podobne ako pandémia COVID zasahuje všetky sektory. V súčasnosti sme svedkami rastúcej inflácie, bezprecedentného rastu cien energií alebo vstupných materiálov. Tieto faktory majú negatívny vplyv na všetky odvetvia a významný vplyv aj na železnice.
Všetky procesy v železničnom reťazci sú čoraz drahšie. Vyššie ceny materiálu znamenajú vyššie výdavky na údržbu a opravy infraštruktúry aj železničných koľajových vozidiel (cena ocele sa v apríli tohto roku vyšplhala na takmer 150 eur/t a v súčasnosti sa pohybuje okolo 109 eur/t, ale očakáva sa ďalšie zvýšenie cien). Rastúca inflácia zase vedie k tlakom na rast miezd (na Slovensku inflácia dosiahla v júli 13,6 %, vo februári bola 9 % a je najvyššia za posledných 22 rokov). Vysoké ceny pohonných hmôt znamenajú enormný nárast nákladov pre dopravcov (1 MWh elektriny stál v auguste takmer 1000 EUR a liter nafty opäť smeruje k 2 eurám). Ako pre médiá povedal šéf ZSSK CARGO Roman Gono, každé zvýšenie cien elektriny za 1 MWh o 100 eur znamená zvýšenie nákladov o 17 miliónov eur.
Rastúce ceny energií prinútili osobných dopravcov zvýšiť ceny cestovných lístkov. Napríklad v poľskej regionálnej železničnej doprave sa cena toto leto zvýšila o 15 % (Koleje Dolnośląskie, Koleje Wielkopolskie a Polregio). Na Slovensku sa intenzívne rieši cena lístkov, ktorá sa za posledných 10 rokov výrazne nezmenila. Je to celkom logický krok, pretože dopravcovia nemôžu dlhodobo dotovať cenu a sú nútení ju odovzdať svojim zákazníkom, teda cestujúcim.
Podobnou otázkou sa zaoberajú aj nákladní dopravcovia. Ako preniesť náklady na svojho klienta? O niečo "jednoduchšia" situácia je s kontajnerovými prepravami. V tomto segmente je možné cenu čiastočne dohodnúť s klientmi. Situácia je oveľa horšia, napríklad v prípade prepravy uhlia, ktorá sa používa na výrobu elektriny alebo vykurovanie domácností. Teplárne a elektrárne by museli preniesť náklady na konečných spotrebiteľov. To je to, čo robí ceny elektriny alebo tepla. Najmä kvôli jeho sociálnemu rozmeru. Z tohto dôvodu môžu bežní ľudia pociťovať nárast nákladov nielen prostredníctvom cestovného, ale aj cien energií.
Bude toto všetko sociálne a ekonomicky únosné? Pomyselná lopta je teraz na ihrisku vlád, ktoré sa musia rozhodnúť, či na vnútroštátnej úrovni zastropujú ceny energií pre železnice. Iba to môže aspoň zriediť súčasný smrtiaci kokteil. V Českej republike už boli opatrenia ohlásené a podľa ministra dopravy Martina Kupku (ODS) bude maximálna cena elektriny pre železnicu 200 eur/1 MWh. Slovensko zatiaľ v podobnej miere nereagovalo. Slovenské železnice stále čakajú.