foto: Hurt Meatz / Flickr/Grafiti
V prvom článku sme sa venovali tomu, ako často sa so sprejermi stretávajú železničiari, koľko stojí vlakovú spoločnosť oprava vozňov, ale aj to kde najčastejšie „zaútočia“. V dnešnej časti sa dozvieme, aké nátery majú vlaky, či sú grafity umenie, ale aj názory zamestnancov.
Staršie vozne majú častokrát ešte syntetické nátery, ktoré spôsobujú pri odstraňovaní grafitov poškodenie. Preto sa musí po vyčistení urobiť nový náter. Našťastie takýchto vozňov už nie je veľa. Nové vlaky majú už automaticky na sebe PUR náter s antigrafity efektom, ktorý funguje spôsobom, čím skôr sa grafit nájde, tým lepšie a rýchlejšie sa odstráni. 4 metre štvorcové sa odstraňujú približne jednu hodinu. Zamestnancov železníc iritujú grafity a výpravcovia, či výhybkári nie sú voči sprejerom ľahostajní a vždy keď niekoho zbadajú, volajú políciu.
Sú grafity umením?
Železničiari vnímajú grafity len ako vandalizmus, avšak tento druh maľby sa považuje aj za pouličné umenie. Pôvodne vznikli grafity ako na protest, či druh rebelstva mladých ľudí, ktorých vychováva ulica, kým sú ich rodia v práci. Kto sprejuje steny, zanecháva po sebe nezmazateľnú stopu, lebo chce byť videný a vnímaný ako jedinečný človek. Za pouličné umenie sa považujú tvorivé kresby, ktoré sú osobnou výpoveďou umelca, nie „čmáranice“. Niektorí sprejeri sú si vedomí toho, grafit má byť umenie, preto neprestriekavajú dopravné nadpisy. A, čo je jasné? Grafitov sa nemožno zbaviť, nedokázali to zatiaľ nikde na svete.
A, čo na to zamestnanci?
Vlakvedúca Mária Uhnáková z Bratislavy povedala, že nedá sa s tým nič robiť. Podobne je na tom aj Rakúsko. V minulosti bolo sprejerom dovolené nastriekať staré vozne a vytvoriť tak umenie. Mária vníma za najhoršie, ak sprejeri počmárajú nápisy na vozňoch, ktoré sa stavajú nečitateľné. „Ak by sme sprejerov chytili, môj trest pre nich by bol vyčistiť všetko, čo zašpinili,“ spresnila.
Interný audítor z Bratislavy Ivan Koreň je toho názoru, že na boj s grafitmi a vandalizmom je lepšia spolupráca so správcom infraštruktúry a tak lepšie chránili odstavné koľajiská ŽSR. Sú to veľmi problémové a citlivé priestory, nakoľko nie sú vo vlastníctve ZSSK. Ivan si myslí, že by bolo dobre investovať do kamerového systému a monitorovanie priestorov.
Michal Kiaško, vlakvedúci z Popradu má v tom jasno. Tvrdí, že najdôležitejšia je prevencia, nakoľko odstraňovanie sprejov si vyžaduje zbytočné náklady. Ak páchateľa nájdu a ten zaplatí vyčistenie, síce odstránia problém, no náter stratí svoju silu a efektívnosť. „Myslím si, že ak by vandali mali ručne odstraňovať grafity, rozmysleli by si to,“ povedal. Dodal, že pomohlo by aj stráženie areálov, nakoľko grafitovanie nie je jediný problém. Nie raz nájdu po ľuďoch rozbité okná, či vytrhané stolíky.
Marián Geleta z odboru informačných technológií v Bratislave sa vyjadril, že by bolo dobré vyčleniť priestor, kde by sa mohli títo umelci angažovať a tak pochopiť, že sa dá ich umenie poňať aj inak, ako vandalizmus. V podjazde pri Michalskom cintoríne sú vyzobrazené mašinky a ľuďom sa to páči. Takže ak sa sprejerom umožní realizovať sa, je možné, že aspoň časť z nich by prestala robiť vandalizmus.