foto: Zdroj: FB Martin Hojsík/Strety vlakov s medveďmi nie sú až tak mediálne známe.
Keď sa hovorí o problémoch slovenských železníc, najčastejšie sa spomína meškanie vlakov, zastaraná infraštruktúra alebo nedostatok investícií. Menej viditeľná, no každoročne opakovaná realita však stojí na koľajniciach doslova „v teréne“ – strety vlakov s lesnou zverou vrátane raticovej zveri, diviakov a v niektorých prípadoch aj medveďov hnedých.
Ide o fenomén, ktorý nie je mediálne dominantný, no podľa oficiálnych údajov tvorí stabilnú časť mimoriadnych udalostí na železničnej sieti. A v slovenskom kontexte, kde trate často prechádzajú horským a lesnatým územím, nejde o náhodné incidenty, ale o systémový jav.
Koľko zrážok so zverou sa na Slovensku deje
Podľa štatistík Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) bolo už v minulých rokoch evidovaných viac ako tisíc zrážok vlakov so zverou ročne. V roku 2018 napríklad ŽSR zaznamenali 1 215 prípadov stretu vlakov so zverou na celej infraštruktúre. Najčastejšie išlo o srnčiu, jeleniu a diviačiu zver, pričom medvede tvorili len veľmi malú časť týchto udalostí – v danom roku boli evidované jednotky prípadov. Tieto čísla sú dôležité, pretože ukazujú, že ide o dlhodobý a stabilný jav, nie o výnimočné situácie.
Železničná sieť na Slovensku má viac ako 3 600 kilometrov tratí a veľká časť z nich vedie cez lesné oblasti, horské doliny a migračné koridory zvierat, čo prirodzene zvyšuje riziko stretov. Hoci verejnosť si pri slovách „zver na koľajniciach“ často predstaví medveďa, realita je iná. Podľa údajov ŽSR tvoria medvede len zanedbateľné percento všetkých zrážok. V spomínanom roku 2018 išlo o približne štyri prípady, zatiaľ čo dominantné boli srny a jelene.
Napriek tomu sú práve medvede mediálne najvýraznejšie, pretože ide o chránený a spoločensky citlivý druh. Z pohľadu bezpečnosti železničnej prevádzky však väčší problém predstavuje kombinácia viacerých faktorov: pohyb raticovej zveri v blízkosti tratí, nedostatočné oplotenie a sezónne migračné trasy. Slovenské železnice často prechádzajú územiami, ktoré sú prirodzenými migračnými koridormi zvierat. To platí najmä pre horské oblasti stredného a severného Slovenska, kde sú trate vedené úzkymi dolinami.
Psali jsme
Ministerstvo dopravy připravuje novou desetiletou smlouvu pro České dráhy na část spojů mezi Českem a Slovenskem. Vedle samotného přímého zadání…
Môže za to človek a fragmentácia krajiny
Výskumy v oblasti ekológie a lesníctva, napríklad práce z Technickej univerzity vo Zvolene, dlhodobo upozorňujú, žefragmentácia krajiny človekom vytvára situácie, v ktorých zvieratá strácajú prirodzené trasy pohybu. Železničné trate potom fungujú ako bariéra, ale zároveň aj ako „koridor“, ktorý zvieratá niekedy využívajú na pohyb, najmä v noci alebo v období migrácie. K tomu sa pridáva aj jednoduchý fyzikálny faktor: železničné koridory sú často relatívne otvorené línie v krajine, ktoré zvieratá vnímajú ako prechodný priestor, nie ako nebezpečnú zónu.
Z dostupných analýz a dopravných hlásení vyplýva, že najviac incidentov sa deje v období jesene a jari. Jeseň je kritická najmä pre intenzívny pohyb raticovej zveri, ktorá sa presúva za potravou a pripravuje na zimu. Práve v tomto období sa zvyšuje aj počet dopravných incidentov všeobecne – nielen na cestách, ale aj na železnici. Vodiči aj rušňovodiči tak čelia vyššej pravdepodobnosti náhleho vstupu zvieraťa do dráhy vozidla.
V praxi to znamená, že aj keď rušňovodič spozoruje prekážku, reakčný čas je extrémne krátky. Vlak má totiž dlhú brzdnú dráhu a pri vyššej rýchlosti nie je možné zrážke vždy zabrániť. Zrážka so zverou neznamená len ekologický problém, ale aj prevádzkové komplikácie. Vlak po incidente často zastaví, musí sa skontrolovať technický stav, odstrániť následky a niekedy aj vymeniť poškodené komponenty.
Aj relatívne menšie incidenty tak môžu spôsobiť meškania desiatok minút. Príklady z posledných rokov ukazujú, že napríklad zrážka s lesnou zverou v úseku pri Vrútkach spôsobila meškanie viac ako 40 minút , podobne aj iné prípady na strednom Slovensku viedli k hodinovým sklzom . Hoci sú medvede zriedkavé prípady, existujú zdokumentované incidenty aj s týmto druhom.
Podľa údajov slovenských inštitúcií časť úhynov medveďov vzniká práve v dôsledku dopravných kolízií, vrátane vlakov. Tieto prípady sú však štatisticky marginálne. Oveľa častejšie ide o strety so srnčou a diviačou zverou, ktoré tvoria dlhodobú väčšinu všetkých incidentov.
Psali jsme
Nová medzinárodná vlaková linka medzi Bratislavou a Prahou od dopravcu Leo Express mala byť jedným z najväčších produktových rozšírení firmy…
Dá sa tomu zabrániť?
ŽSR dlhodobo uvádzajú, že úplné zabránenie týmto zrážkam nie je realistické, pretože železničná sieť nie je v plnom rozsahu oplotená a prechádza rozsiahlymi prírodnými územiami . Technické riešenia existujú, ale majú svoje limity: oplotenie tratí (veľmi nákladné a ťažko realizovateľné v horskom teréne), odstrašujúce zariadenia (nie vždy účinné), znižovanie rýchlosti v rizikových úsekoch, monitoring pohybu zveri.
Realita však ukazuje, že ide skôr o zmierňovanie dôsledkov než o úplné riešenie. V porovnaní s inými krajinami strednej Európy nie je Slovensko výnimočné. Podobné problémy majú aj horské oblasti Rakúska, Česka či Poľska, kde železnice prechádzajú cez lesné ekosystémy. Rozdiel je skôr v geografii a hustote prírodných oblastí. Slovensko má relatívne vysoký podiel horského a lesného územia, čo zvyšuje pravdepodobnosť kontaktu medzi dopravou a zverou.
Téma stretov vlakov so zverou sa často dostáva na okraj diskusie o železniciach, pretože nepôsobí systémovo ani politicky atraktívne. Napriek tomu ide o stabilnú súčasť prevádzky, ktorá každoročne generuje stovky až tisíce incidentov. Z pohľadu prevádzky to znamená, že rušňovodiči na Slovensku pracujú v prostredí, kde nepredvídateľný pohyb zvierat patrí k bežným rizikám, podobne ako počasie alebo technické poruchy. Strety vlakov s lesnou zverou na Slovensku nie sú marginálny jav, ale dlhodobý ekologicko-dopravný problém.
Nejde o dramatickú krízovú tému, ale o neustály „tichý tlak“ na prevádzku železníc. Z pohľadu štatistík sú najčastejším problémom srny, jelene a diviaky, zatiaľ čo medvede zostávajú zriedkavými, no mediálne výraznými udalosťami. V kombinácii s horským terénom a otvoreným charakterom železničnej siete ide o problém, ktorý pravdepodobne nezmizne, ale bude sa len technicky zmierňovať. Slovenské železnice tak popri modernizácii infraštruktúry riešia aj realitu krajiny, kde sa technická sieť stretáva s divokou prírodou v jednom priestore.
Zdroje: zsr.sk, zsr.sk/pre-media, library.sk, europa.eu/transport, tvnoviny.sk, zilinak.sk, stvr.sk