Prvý vlak na Slovensku neťahala lokomotíva! Medzi Bratislavou a Trnavou vozili cestujúcich kone

Keď sa povie železnica, väčšina ľudí si predstaví parné lokomotívy, oblaky dymu a priemyselnú revolúciu. História železníc na území dnešného Slovenska sa však začala celkom inak.

Prvý vlak, ktorý sa tu vydal na pravidelnú trasu, neťahala para ani elektrina, ale kone. Konská železnica medzi Bratislavou a Trnavou patrila v polovici 19. storočia medzi najmodernejšie dopravné projekty v Uhorsku. Výrazne urýchlila prepravu osôb aj tovaru a stala sa základom budúceho rozvoja železničnej siete na území Slovenska.

Vízia, ktorá predbehla svoju dobu

Začiatkom 19. storočia bola doprava medzi Bratislavou a Trnavou odkázaná najmä na povozy. Cesty boli často rozbahnené, pomalé a nespoľahlivé. Skupina šľachticov a podnikateľov preto prišla s myšlienkou vybudovať modernú železnicu, ktorá by spojila významné obchodné centrá regiónu. V roku 1836 vznikla Bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť a o dva roky neskôr sa začala samotná výstavba trate. Projekt pripravil významný inžinier František Oto Hieronimi, ktorý už počas projektovania počítal s tým, že trať bude možné v budúcnosti prestavať na parnú prevádzku.

Historický okamih nastal 27. septembra 1840, keď bol slávnostne otvorený prvý úsek medzi Bratislavou a Svätým Jurom. Bola to vôbec prvá železničná trať na území dnešného Slovenska a zároveň prvá konská železnica v Uhorsku. Trať však v tom čase ešte nekončila v Trnave. Výstavba pokračovala niekoľko ďalších rokov a celý úsek do Trnavy bol dokončený v roku 1846. Neskôr bola železnica predĺžená až do Serede. Na rozdiel od dnešných vlakov pozostávali prvé súpravy len z niekoľkých vozňov.

Osobné vlaky zvyčajne tvorili dva vozne, nákladné päť. Každú súpravu ťahali dva kone, pričom počas celej cesty ich bolo potrebné viackrát vymeniť. Na trase medzi Bratislavou a Trnavou sa kone menili približne šesťkrát. Na jednu cestu bolo pripravených až 55 zvierat, ktoré zabezpečovali plynulú prevádzku. Cesta trvala približne tri hodiny, čo bolo na polovicu 19. storočia mimoriadne rýchle spojenie. Hoci sa dnešnému cestujúcemu môže zdať trojhodinová cesta medzi Bratislavou a Trnavou zdĺhavá, vtedajšia konská železnica znamenala výrazné zrýchlenie dopravy oproti povozom na rozbitých cestách.

Železnica menila obchod aj mestá

Nová trať nebola určená iba pre cestujúcich. Veľký význam mala aj pre obchodníkov a poľnohospodárov. Umožňovala rýchlejšiu prepravu obilia, vína, dreva či ďalších komodít do Bratislavy a následne po Dunaji do ďalších častí monarchie. Rozvoj železnice zároveň podporil hospodársky rast miest, ktorými trať prechádzala. Svätý Jur, Pezinok, Modra či Trnava získali lepšie dopravné spojenie a jednoduchší prístup na trhy.

Historici považujú konskú železnicu za jeden z projektov, ktoré urýchlili modernizáciu regiónu v období priemyselnej revolúcie. Konská doprava však nevydržala dlho. Rozvoj parných lokomotív ukázal, že budúcnosť patrí výkonnejším strojom. Zaujímavosťou je, že projektant František Oto Hieronimi s touto možnosťou počítal už pri návrhu trate. Železničné teleso preto navrhol tak, aby bolo možné koľajnicu neskôr upraviť pre parnú prevádzku.

Tá sa medzi Bratislavou a Trnavou začala 1. mája 1873. Prvý parný vlak ťahal rušeň s názvom Nagyszombat podľa maďarského názvu Trnavy. Tým sa definitívne skončila éra konskej železnice na tejto trati. Hoci pôvodná konská železnica už dávno nejazdí, viaceré jej pamiatky sa zachovali dodnes. Najvýznamnejšou je historická budova stanice v Svätom Jure, ktorá patrí medzi najstaršie zachované železničné stanice na území bývalého Uhorska. Zachovali sa aj niektoré časti pôvodného telesa trate a viaceré objekty pripomínajúce začiatky železničnej dopravy.

Na význam tejto technickej pamiatky upozornila aj Slovenská pošta, ktorá jej v roku 1996 venovala osobitnú poštovú známku zo série Technické pamiatky. Dnešná slovenská železničná sieť meria viac ako 3 600 kilometrov a denne po nej premávajú stovky osobných aj nákladných vlakov. Jej korene však siahajú k jednoduchým vozňom, ktoré pred viac ako 180 rokmi ťahali kone.

Prvá konská železnica medzi Bratislavou a Trnavou nebola iba technickou kuriozitou. Predstavovala začiatok modernej dopravy na území Slovenska a ukázala, že železnica dokáže meniť hospodárstvo, obchod aj každodenný život. Aj preto patrí medzi najvýznamnejšie dopravné míľniky slovenských dejín.

Zdroje: mindop.sk, railtarget.eu, goslovakia.sk, pofis.en, postoveznamky.sk