EU version

Opakujúce sa chyby rušňovodičov mávajú fatálne následky

Opakujúce sa chyby rušňovodičov mávajú fatálne následky
foto: ŽSR/Opakujúce sa chyby rušňovodičov mávajú fatálne následky
11 / 04 / 2023

Situácie, kedy si rušňovodič nevšimne semafor, sú vraj bežné. Mnohí vidia problém v nedostatočnej selektívnosti vo výberovom procese rušňovodičov, keďže na trate sa dostanú aj tí, ktorí na toto povolanie nemajú vlohy, pričom aj samotný výcvik je nedostatočný.

Ak si rušňovodič nevšimne semafor, je to jeden z najhorších možných scenárov, aký sa môže na trati stať. Jeho prehliadnutie môže viesť k stretu vlakov, ako to bolo aj začiatkom marca pri Žiline, kedy sa kvôli nepozornosti rušňovodiča blížili oproti sebe dva osobné vlaky. Zrážke sa však podarilo zabrániť vďaka dispečerovi, ktorý obom súpravám vypol prúd na trolejovom vedení.

V tejto situácii to bolo naozaj len “na knap”, keďže vlaky zastavili iba 140 metrov od seba, vzhľadom k tomu, že brzdná dráha osobného vlaku býva 300 až 400 metrov. Bezprostredne po udalosti začala Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) plošne preverovať vedomosti svojich rušňovodičov o ovládaní príslušných predpisov. O necelý mesiac neskôr sa však udiala ďalšia mimoriadna udalosť vo Vrútkach. Rušňovodič sa predčasne pohol zo stanovišťa, aj keď mu signalizácia ukazovala “Posun zakázaný”. Vošiel do cesty prichádzajúcemu rýchliku, oba vlaky delili od zrážky iba desiatky metrov.

Kritici vidia hlavnú príčinu týchto incidentov v nedostatočnom výcviku začínajúcich rušňovodičov. Prvý incident zapríčinil rušňovodič, ktorý jazdil iba dva roky, druhý, ktorý pochybil vo Vrútkach, jazdil iba necelých desať mesiacov. Okrem nedostatočného výcviku ďalej kritici vidia problém aj vo výbere rušňovodičov, ktorí na toto povolanie nemajú vlohy.

V roku 2019 Ministerstvo dopravy presadilo novelu, ktorou sa rozšíril okruh ľudí, ktorí sa mohli stať rušňovodičmi. Cieľom tohto kroku bolo zvýšiť dopyt po tomto povolaní. Pred schválením mohol byť rušňovodičom len ten, kto mal ukončenú strednú školu elektrotechnického, dopravného, technického alebo strojníckeho zamerania. Dnes už môže mať budúci rušňovodič ukončenú akúkoľvek strednú školu. Predošlé vzdelanie samo o sebe nie je problémom. Najväčším problémom je dĺžka samotnej prípravy na povolanie. Ešte v 90. rokoch mohol rušňovodič samostatne viesť vlak až po približne troch rokoch od absolvovania skúšok. Medzitým jazdil ako pomocník rušňovodiča-seniora alebo robil posunovača. Tento proces sa v zásade nezmenil, avšak zhruba o polovicu sa skrátila doba, odkedy môže nový rušňovodič samostatne riadiť vlak.

V prípade mimoriadnej udalosti, nie každý rušňovodič je stiahnutý z prevádzky. ZSSK mu umožní nové preskúšanie a podrobenie sa lekárskym a psychologickým testom. Po čase môže znovu začať viesť vlak alebo robiť aspoň posunovača, avšak pod zvýšenou kontrolou inštruktorov.

Tagy