Legenda z Vrútok očarila na prestížnom podujatí. Jej kolegovia žiaria v svetových filmoch

Európske hlavné mesto kultúry 2026 sa tento rok nieslo v znamení železničnej nostalgie. Historický parný rušeň Štoker zo Železničného múzea a výhrevne Vrútky upútal tisíce návštevníkov pri slávnostnom otvorení ročníka podujatia v Trenčíne.

Tento jeden z posledných mohykánov parnej trakcie zo slovenskej železničnej histórie navyše nie je jediným strojom, ktorý si získal pozornosť verejnosti – jeho „kolegovia“ sa objavili aj vo viacerých svetových filmoch.

Parná legenda opäť v akcii: Štoker pri otvorení v Trenčíne

Do Európskeho hlavného mesta kultúry prišiel Štoker na trase Žilina – Trenčín, kde vo svojich historických vozňoch odviezol vyše dvetisíc ľudí. O tom, že záujem verejnosti o nostalgické jazdy je enormný, svedčia aj vypredané lístky a nadšené reakcie cestujúcich. „Keď som sa dozvedel, že Štoker bude ťahať historický vlak až do Trenčína, neváhal som ani sekundu. Je to jedinečný zážitok, ktorý mi pripomína detstvo,“ hovorí Marek (42) z Martina, ktorý sa na jazdu vydal s rodinou.

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Spolok Výhrevne Vrútky (@vyhrevna_vrutky)

 

Vedúci Občianskeho združenia Spolok Výhrevne Vrútky, ktoré sa o rušeň stará, Dušan Vaňko, pre Železničné múzeum v ich podcaste vysvetľuje: „Štoker je náš najvýkonnejší parný rušeň. Pôvodne mal ťahať len štyri vozne, nakoniec ich bolo deväť – a všetky sme naplnili.“

Kúsok histórie, ktorý sa zachoval

Lokomotíva označená ako Štoker radu 556.0 bola vyrobená v roku 1952 pre nákladnú dopravu v rámci bývalého Československa. Táto technológia parnej trakcie bola kedysi srdcom ťažkej železničnej dopravy, no s nástupom dieselovej a elektrickej trakcie postupne zanikala. Štoker absolvoval svoju rozlúčkovú jazdu ešte v roku 1980 na trati Bratislava – Leopoldov a späť, keď sa parná trakcia rušila. Namiesto toho, aby skončil v šrote, bol zachovaný v depozite a neskôr premiestnený do Rušňového depa vo Vrútkach, ktoré je dnes jedným z najvýznamnejších miest pre uchovávanie železničnej histórie na Slovensku.

Funkčný aj dnes – nostalgické jazdy vzbudzujú emócie

Parná lokomotíva funguje na báze parného tlaku vytváraného z vody a uhlia. Vďaka veľkému objemu tendra zvládne dlhšie trate bez častého dopĺňania. Pri jazde do Trenčína spotreboval stroj približne 25 kubických metrov vody, ktorá slúžila aj na kúrenie historických vozňov, dodáva Vaňko. „Je to zážitok nielen pre milovníkov železníc, ale pre celé rodiny,“ povedala cestujúca  Zuzana (39) z Prievidze. „Keď sme sa v tom vlaku prevaľovali parou a počuli syčanie kotla, pripadalo mi, akoby sme sa preniesli do inej doby.“

Historické jazdy majú tradične veľký úspech. Lístky na každú jazdu sa často vypredajú už v priebehu niekoľkých minút. Každoročne sa napríklad organizujú aj špeciálne vlaky pre deti pri príležitosti Medzinárodného dňa detí do Kremnice a späť.

Vrútocké depo: domov železničných legend

Vo vrútockom depe je dnes uložených viac ako 40 historických vozidiel, medzi ktorými je 13 motorových, elektrických a parných rušňov. Tri parné lokomotívy sú stále prevádzkové, ďalšie dva sú v rekonštrukcii. Jedným z nich je rušeň Anton z roku 1937, ktorý sa teší popularite vo filmovej produkcii. Použil sa napríklad pri natáčaní filmov o Nicolasovi Wintonovi, ktorý zachránil stovky detí pred holokaustom, ale aj vo filmoch ako Doktor Živago, Dubček, Povstanie či seriáli Tetovač z Auschwitzu. „Je prémiou vidieť tieto stroje nielen v akcii na koľajniciach, ale aj pred kamerou,“ uviedol filmový historik Juraj Baláž. „Ich autentický vzhľad pridáva filmom historickú hodnovernosť.“

Európske hlavné mesto kultúry – širší kontext podujatia

Titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) udeľuje Európska komisia a Európsky parlament mestu, ktoré počas jedného roka predstaví svoj kultúrny život a potenciál na medzinárodnej úrovni. V roku 2026 tento titul získal Trenčín spolu s fínskym mestom Oulu. Otvorenie roka EHMK v Trenčíne sprevádzali koncerty, výstavy, divadelné predstavenia a technicky pôsobivá šou s nasvieteniami pomocou 300 dronov nad Trenčianskym hradom. Medzi účinkujúcimi bola aj populárna speváčka Jana Kirschner a Emma Drobná.

Podujatie pritiahlo na viacero kultúrnych atrakcií nielen domáce publikum, ale aj zahraničných návštevníkov – medzi nimi históriu železníc milujúcich turistov, pre ktorých bola jazda Štokerom jedinečným zážitkom.

Železničná kultúra a dedičstvo zachované pre ďalšie generácie

Pri pohľade na boom záujmu o historické vlaky netreba zabúdať na širší kultúrny fenomén: železnice na Slovensku majú bohatú tradíciu a stále priťahujú pozornosť ako technické pamiatky i turistické atrakcie.

Podľa odborného portálu Railways Illustrated je rastúci trend rekonštrukcie starých rušňov a nostalgických liniek pozorovateľný aj v Českej republike, Poľsku a Rakúsku, kde sa fanúšikovia historických železníc pravidelne stretávajú na festivaloch a jazdách po koľajniciach. „Železničná história nie je len o železe a parách, ale o spoločných spomienkach a identite regiónov,“ uvádza kolega železničného historika Jan Novak. „Ich obnova je investícia do kultúrnej pamäti celej Európy.“

Štoker má miesto v srdciach

Parný rušeň Štoker opäť dokázal, že železničná kultúra má živé miesto v srdciach Slovákov. Odvážna jazda do Trenčína, ktorá prilákala tisícky ľudí, je dôkazom toho, že historické lokomotívy nie sú len pamiatkami na železničnú minulosť, ale atraktívnym spôsobom, ako spájať generácie, kultúru a cestovateľské zážitky. Vrútocké depo tak zostáva jedným z najdôležitejších centier železničnej tradície na Slovensku – miestom, kde história a súčasnosť idú bok po boku, či už ide o parné ťahy na koľajniciach alebo o kamerové zábery vo svetových filmových projektoch.

Zdroje:

Trencin2026, SkPodcasty.sk