_2.jpeg)
foto: Zdroj: FB Klub železničnej nostalgie Bratislava Východ/Na foto je Mikádo v Slovenskej armatúrke Myjava, cca na jar 1980.
Peter Kallo sa do popredia netlačí, no bez neho by dnes jeden z najvzácnejších parných rušňov na Slovensku pravdepodobne mlčal v kúte depa. V Občianskom združení Klub železničnej nostalgie Bratislava Východ pôsobí ako manažér a technický garant projektu, ktorý si kladie za cieľ nemožné – vrátiť do prevádzky rýchlikovú parnú lokomotívu Mikádo.
Je zakladateľom občianskeho združenia, aktuálne však rieši najmä technické a obchodné veci, komunikáciu s verejnosťou a objednávky. Zároveň pracuje ako odborný zamestnanec Železničného múzea Slovenskej republiky, kde má na starosti archív, knižnicu a badateľov. Je historikom, archivárom a jedným z dvoch certifikovaných reštaurátorov železničnej techniky na Slovensku.
Rýchliková legenda zo Škodovky
Parná lokomotíva prezývaná Mikádo bola vyrobená v roku 1932 v Škodových závodoch v Plzni. Oficiálne patrí do radu 387 a išlo o prvý československý trojvalcový rýchlikový rušeň, schopný dosiahnuť rýchlosť až 110 kilometrov za hodinu. „Medzi rušňovodičmi bola veľmi obľúbená. Mala dobré jazdné vlastnosti a bola dobre ovládateľná,“ hovorí Kallo. Lokomotíva sa stala technologickým prelomom, z ktorého neskôr vychádzali ďalšie rady parných rušňov.
Na Slovensku sa zachovali len dva kusy tohto radu. Jeden z nich je práve ten, ktorý sa dnes skupina nadšencov snaží znovu postaviť na koľaje – nie ako statický exponát, ale ako živý stroj. Vzťah Petra Kalla k Mikádu sa začal ešte v detstve. Ako trojročný chlapec stál s mamou na priecestí v Novom Meste nad Váhom, keď okolo neho prechádzala zachraňovaná parná lokomotíva.
„Pamätám si tie obrovské kolesá, ktoré sa točili pár metrov predo mnou. Ten obraz sa mi vryl do pamäti,“ spomína. Vtedy ešte netušil, že ide o jednu z lokomotív, ktorá neskôr skončí v Bratislave. Roky nato, už ako pracovník železničného múzea, si v historických zápiskoch uvedomil, že stál práve pri „svojej“ lokomotíve. „Zistil som, že to bolo jedno z tých Mikád. Vtedy mi to celé do seba zapadlo.“
Dobrovoľníci, pot a roky práce
Obnova parnej lokomotívy je technicky aj časovo mimoriadne náročná. Rýchlikový rušeň sa skladá z dvoch hlavných častí – samotnej lokomotívy a tendra, ktorý slúži na prepravu uhlia a vody. Tender je dnes už hotový. Prešiel kompletnou opravou, zváraním a tlakovými skúškami. „Musel udržať 23 kubíkov vody. Všetko vydržal,“ hovorí Kallo. Momentálne čaká v Novom Meste nad Váhom na návrat lokomotívy.
Samotný rušeň má ešte pred sebou opravu kotla, pojazdu, rámu, kolies a parných strojov. „Robíme to po víkendoch, ako dobrovoľníci. Nie je to projekt na chvíľu,“ priznáva.
Psali jsme
Kým cestujúci pozorne sledujú príchod vlakov a meškania na nástupiskách, veľká časť železničnej prevádzky ostáva skrytá. Rušňovodiči, ktorí jazdia…
Keď sa história učí rukami, nie prezentáciami
Klub železničnej nostalgie Bratislava východ má dnes približne trinásť aktívnych členov. Sú medzi nimi mladí študenti aj skúsení starší odborníci. Spája ich záujem o železnicu a remeslo.„Na školách ich to nenaučia. Chlapci často nevedia, čo je francúzsky kľúč alebo rozdiel medzi skrutkovačmi,“ hovorí Kallo. V dielni sa učia pracovať so strojmi, nástrojmi a zodpovednosťou. „Nehráme sa tu s hračkami. Robíme s veľkými strojmi. Je to špinavá robota, ale aj veľká škola,“ dodáva.
Financovanie projektu stojí najmä na dvoch percentách z daní, daroch a výnosoch z nostalgických jázd. Združenie prevádzkuje historický motorový rušeň Hektor, drevený vozeň z roku 1911 prezývaný Krasavec a niekoľko motorových drezín.
Historické vlaky jazdia pri výročiach tratí, kultúrnych podujatiach alebo na objednávku. Výnimočne sa zapájajú aj do filmových produkcií. „Je to jediný spôsob, ako si zarobiť na opravy,“ vysvetľuje Kallo. Výťažok z každej jazdy putuje späť do dielne – na materiál, dokumentáciu a technické práce, ktoré by inak boli pre združenie finančne nedosiahnuteľné.
Psali jsme
Slovenské ministerstvo dopravy představilo klíčovou studii k budoucí vysokorychlostní trati. Ta má propojit Bratislavu s Prahou, Vídní i Budapeští…
Sen, ktorý čaká na prvý oblak pary
Cieľ je jasný – vrátiť Mikádo do prevádzky v stave, v akom opustilo fabriku v roku 1932. Ako certifikovaný reštaurátor dohliada Kallo na to, aby boli dodržané historické aj technické zásady. „Keď sa raz kotol znovu rozkúri, bude to silný moment,“ hovorí. Lokomotíva musí prejsť náročnými technicko-bezpečnostnými skúškami, kým vyrazí na trať. Pevne verím, že raz zadymí a vlastnou silou potiahne rýchlik. A vtedy budeme vedieť, že to celé malo zmysel,“ uzatvára.
Zdroj: RAILTARGET