foto: gsl_bahnmotive / Flickr/gsl_bahnmotiveFollow DB Cargo_294 616-8_Mannheim
Voziť trosku u nákladných dopravcov znamená mať pravidelný tok surovín. Pre ZSSK CARGO to znamená prepravovať viac ako 350-tisíc ton tovaru ročne.
Skoro v každom priemysle sa produkuje odpad. A výnimkou nie je ani ten hutnícky. Pri tavení tekutých kovov vzniká ako „vedľajší produkt“ troska. Troska je vstupná surovina na výrobu tepelných, zvukových a protipožiarnych izolačných materiálov pre stavebníctvo. A ako sa spracuje? Drvením na štrk, no môže sa aj granulovať. Trosková vlna sa získava prefukovaním roztavenej trosku parou.
Košické oceliarne každý rok vyprodukujú viac ako pol milióna ton tejto suroviny. Najväčším spotrebiteľom trosky sú na Slovensku cementárenské podniky. A, kto skutočne oceňuje stálosť, pevnosť, ekologickú neškodnosť a šetrnosť k životnému prostrediu? Výrobcovia umelého kameniva. Najčastejšia sa troska preváža vo vysokostenných vozňoch typu Falls a Falns. Jeden vozeň pojme viac ako 50 ton nákladu. Tieto vozne majú pneumatické ovládanie bočných výsypných klapiek Je to výhodné najmä pre rýchlu a efektívnu vykládku vlastnou váhou nákladu u koncového zákazníka.
ZSSK CARGO sa s troskou stretáva takmer každý deň. Národný dopravca po železnici z Hanisky pri Košiciach dopravuje pravidelne 30-tisíc ton trosky. Ako jediný slovenský celosieťový nákladný železničný dopravca vie poskytnúť aj cirkulárne využitie surovín.
Troska sa prepravuje pravidelne štyrom zákazníkom
K výrobcovi cementu na Považí v Hornom Srní smerujú ucelené nákladné vlaky z Košíc, cez Štrbskú rampu do Žiliny, kde náklad dopravia dvojsystémové elektrické rušne do Trenčianskej Teplej. Tam sa súprava delí na menšie manipulačné vlaky dopravujú náklad do cieľovej stanice Horné Srnie.
Druhým odberateľom sú cementárne v Ladcoch. Ide o neobsadený tarifný bod a preto sa tieto elektrické rušne odstavujú súpravou naloženou troskou na odovzdávkové miesto. V stanici sa využíva manipulačný vlak, ktorý vozne pristaví na vykládku a pripraví prázdne vozne na odvoz späť do Ladcoch, alebo do Púchova.
Najdlhšia trasa je z východu až na ďaleké Záhorie. Striedajú sa rušne jednosmerného a striedavého elektrického napätia. V rámci trasy sa zapojujú aj rušne rady 363. Vďaka tomu sa ucelený elektrinou poháňaná vlak dostaví až do 500 km vzdialenej stanici Zohor. V posledných kilometroch sa trakcia mení na dieselovú. Štvrtá a aj posledná preprava meria iba 30 kilometrov. Celú cestu sú vozne vedené dieselovým rušňom. V Turni nad Bodvou suroviny preberá posunovací rušeň zákazníka.