foto: ZSSK/Železniciam chýbajú automaty, poplatok 50 centov za kúpu lístka vo vlaku sa odkladá
Platenie poplatku 50 centov za kúpu lístka priamo vo vlaku či v pokladnici Železničnej spoločnosti Slovensko sa odkladá. Železničiari majú takúto prirážku zapracovanú v prepravnom poriadku od začiatku tohto roka. Píše sa v ňom, že poplatok za kúpu lístka od zamestnancov železníc bude platiť odo „dňa vyhlásenia“. Železničná spoločnosť avizovala, že o dátume zavedenia nového poplatku bude informovať, ale nebude to pred 30. júnom 2023.
Čo spomaľuje nápad s poplatkom
Teraz je predstava o vyberaní nového poplatku ešte vzdialenejšia. Dôvodov je niekoľko:
- železničiari meškajú s nákupom nových automatov na cestovné lístky
- a pracuje sa na verzii, že na verejnú dopravu bude stačiť jeden lístok bez ohľadu na to, či cestujúci pôjde vlakom, MHD či prímestským autobusom.
Železničiari od začiatku uisťovali, že nový poplatok nechcú začať vyberať skôr, ako nainštalujú samoobslužné automaty. Nie každý cestujúci totiž má prístup na internet a vie s ním aj pracovať. Navyše sú v krajine aj takzvané biele miesta, teda miesta bez internetového pokrytia, a tak by 50-centový poplatok bez fyzickej alternatívy na kúpu lístka mohli ľudia vnímať ako diskriminačný.
Plán preto bol nakúpiť 183 automatov (dnes ich má ZSSK asi 15). Doteraz však ZSSK nevypísala ani súťaž a argumentuje, že musela nastavenia tendra meniť po tom, čo v parlamente prešiel nový zákon o verejnej osobnej doprave.
V ňom sa okrem iného pracuje aj s myšlienkou zaviesť „národný integrovaný cestovný lístok“. Je to zákon ešte z dielne predchádzajúceho vedenia ministerstva dopravy pod vedením Andreja Doležala, ale podobnú myšlienku si adoptovala aj nová úradnícka vláda. V programovom vyhlásení má napísané, že nový minister dopravy Pavol Lančarič má pripraviť pôdu na to, aby sa v budúcnosti dalo cestovať na jeden cestovný lístok v MHD vo vlaku aj v prímestskej autobusovej doprave.
Železničiari si však aktuálne nie sú istí, či nový minister súhlasí s ich predstavou o novom poplatku.
„S ohľadom na silné politikum témy by sme mali zavedenie poplatku radi potvrdené aj akcionárom, hoci ho už môžeme zaviesť aj sami, bez súhlasu politikov,“ vysvetľuje hovorca ZSSK Tomáš Kováč, prečo je o 50-centovom poplatku ticho.
Ministerstvo dopravy opakuje, že už pred časom vyslovili jeho manažéri súhlas so zavedením takéhoto poplatku.
„Navyše to vyplynulo ako jedno z opatrení auditu, ktorý robil Útvar hodnoty za peniaze,“ píše ministerstvo.
„ZSSK už toto opatrenie zaviesť môže, ale z nášho pohľadu by bolo korektné, aby sa tieto kroky udiali naraz so zavedením jedného cestovného lístka,“ píše ministerstvo dopravy.
Čakanie na jednotný cestovný lístok môže byť relatívne dlhé. Napríklad v novom zákone o verejnej osobnej doprave sa píše, že ustanovenia o národnom integrovanom cestovnom lístku nadobudnú právoplatnosť v januári 2025.
Zdĺhavé môže byť aj čakanie na nové automaty.
Pôvodne železničiari plánovali vyhlásiť súťaž v prvom kvartáli tohto roka a už vtedy bolo isté, že ak chcú ich inštaláciu prepojiť s novým poplatkom, ten nebude fungovať skôr ako o niekoľko mesiacov.
Očakávalo sa, že verejné obstarávanie potrvá štyri až šesť mesiacov a prvé automaty by mohli byť dodané pol roka až rok po účinnosti zmluvy. Po 30. júni chceli železničiari začať verejnosť pripravovať na nové podmienky.
Po novom súťaž o automaty plánujú železničiari rozbehnúť v lete, no v slovenských podmienkach sa obstarávania bežne naťahujú.
Za a proti
Päťdesiatcentový poplatok za kúpu lístka offline je politicky citlivý. Doplatiť naň môžu napríklad ľudia cestujúci na kratšie vzdialenosti.
Napríklad: ak by sa poplatok účtoval na trase Nové Zámky – Palárikovo, cestujúci by namiesto dnešných 70 centov zaplatil 1,20 eura, teda takmer dvojnásobok.
Expres na dlhšej trase zo Žiliny do Košíc by pri dnešnej cene (10,94 eura) vyšiel s novým poplatkom zhruba o 5 percent drahšie.
Môže to vytvoriť tiež priestor na zvýšenie tržieb, pretože nákup lístkov v pokladnici stále prevažuje v tržbách ZSSK. Podiel predajov na tržbách online kanálmi má však stúpajúcu tendenciu: napríklad kým e-shop železničiarov začiatkom roka 2019 generoval asi 21 percent z tržieb ZSSK, začiatkom roka 2023 to bolo už 29 percent.
Zdroj: Denník N