foto: Archives/Railway
Konkurencieschopnosť nákladnej železničnej dopravy je v súčasnosti kľúčovou podmienkou ďalšieho rozvoja tohto druhu nákladnej dopravy. Podmienkou pre nový impulz rozvoja bola uskutočnená liberalizácia nákladnej železničnej dopravy prostredníctvom vyjednaného kompromisu v rámci rokovaní 16. marca 2004 v Bruseli, kedy bola nájdená zhoda o znení tzv. II. železničného balíka.
Liberalizácia železníc
V roce 2005 sa na Slovensku zmenilo ŽSR na 3 časti. Medzi tieto časti patria manažér infraštruktúry (ŽSR), osobný železničný dopravca (Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.) a nákladný železničný dopravca (Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.)
Od roku 2007 sa vytvorili podmienky vstupu súkromných dopravcov na trh a podnikanie v oblasti železničnej nákladnej dopravy.
Dlhodobý investičný kapitál u železničných prepravcov
Železničný sektor - a nákladné železnice nevynímajúc - je špecifický vysokou mierou viazaného kapitálu. Pred liberalizáciou železničného priemyslu investovali štátne dráhy predovšetkým do rušňového parku, vozového parku a ďalej infraštruktúrnych zariadení ako sú vlastné depa, dielne a opravovne. To predstavovalo vysokú mieru viazanosti kapitálu.
Štátne dráhy vs. súkromné subjekty
Ako nám napovedá názov, štátne dráhy sú financované štátom, tým pádom mali/majú ľahší prístup k financovaniu, a preto štátne dráhy viazali svoj kapitál v lokomotívach, vagónoch, dielňach a depách.
Na druhej strane máme súkromné spoločnosti, ktoré majú obmedzené investičné prostriedky, a preto sa líši aj to, ako hospodári so svojimi investičnými budgetmi. Súkromné subjekty investujú investičné prostriedky hlavne do lokomotív, pretože lokomotívy sú kľúčovým výrobným faktorom každého železničného prepravcu a tiež strategickým investičným aktívom.
Čo sa týka infraštruktúrnych investícií do dep, dielní a opravovní, do týchto aktív dnešní súkrominí prepravcovi prakticky neinvestujú, pretože sa jedná o veľmi kapitálovo intenzívne investície, ktoré sú náročné aj na obsadenie personálu a know how (vrátane certifikácií, atď). Opravárstvo je dnes v súkromnej časti železničnej prepravy takmer plne outsourcované.
Liberalizácia nákladnej železničnej prepravy a vstup privátnych subjektov na toto pole priniesol jeden nový a veľmi zaujímavý fenomén. Výrobný faktor, do ktorého predtým štátne dráhy investovali - čiže vagóny - si začali privátne subjekty v neustále vyššej miere prenajímať. Dnešný privátny železničný sektor používa viac ako 80% vagónov prenajatých a iba 20% má vo vlastnom držaní. Najväčšími prenajímateľmi nákladných vagónov v Európe sú napr. VTG, GATX, Ermewa, Wascosa a ďalšie. Tieto spoločnosti sú špecializované na spravovanie flotily, opravy vagónov a maximálnu utilizáciu týchto prostriedkov. Špičkové európske spoločnosti dosahujú utilizáciu vo výške> 95%. U štátnych dráh je dobrým výsledkom utilizácia> 60%.
Týmto sa znížila konkurencieschopnosť štátnych dráh. To ich vedie k zoštíhľovaniu bilancie, a preto kopírujú súkromný sektor, čoho príkladom môže byť posledných desať rokov Deutsche Bahn alebo SNCF. Outsourcingy týkajúce sa dielní sú zložitý, keďže sú viazané na silné odborové organizácie chrániace zamestnancov pracujúcich v dielňach. Preto jedna z mála možností zoštíhlenie súvahy je privatizácia flotily vagónov. Prirodzená výmena vlastných vozidiel za prenajaté je z dôvodu dlhej životnosti vagónov (40-50 rokov) veľmi zdĺhavá. Z toho nám vychádza, že kým by sme sa dostali k zmene vlastných vagónov na prenajaté, trvalo by to veľmi dlhú dobu. Preto sú čím ďalej, tým častejšie zvažované a praktikované inštrumentmi ako napr. "Sale and lease back".
Tlak, ktorý vytvára pružný súkromný sektor na štátne dráhy a ich konkurencieschopnosť vedie štátne dráhy k zoštíhľovaniu bilancie, nutnosti väčšej flexibility a nutnosti reagovať na meniaci sa trh. A to je vlastne dobre! Pretože každý nákladný železničný prepravca má len jedného konkurenta - a tým je cestná preprava. Ako hovoria naši nemeckí kolegovia: "Wir haben nur einen Wettbewerber, und zwar den Strassentransport. Die Kollegen aus Eisenbahnbranche sind Mitbewerber".
V budúcom článku si skúsime priblížiť jednotlivé európske štátne dráhy a ich praktiky zoštíhľovania bilancie po liberalizácii trhu. Zároveň poukážeme na kroky, ktoré sa im v tejto oblasti podarili a aj na tie, ktoré šlo historicky urobiť lepšie.