foto: RAILTARGET/Státní přístav, Verejné prístavy
Na území Bratislavy majú v nasledujúcich rokoch vzniknúť až dva prístavy. Ide o Štátny prístav Pálenisko, ktorý má vybudovanú infraštruktúru aj železnicu. A v druhom rade o Súkromný prístav spoločnosti Win Port, ktorý bojuje s ochranármi a v návrhu mu chýba sľubovaná železnica.
Krátko po oznámení Verejných prístavov o modernizácii štátneho nákladného prístavu Pálenisko zverejnila svoj plán nového prístavu Harbour Park aj súkromná spoločnosť Win Port Invest. Tá chce prístav stavať na pozemkoch, ktoré sú teraz zarastené lužnými lesmi. Vyťať by tak museli zhruba 100 000 stromov. Aktuálnemu návrhu tiež chýba sľubovaná železnica pre trojmodálny terminál, okolo projektu tak vznikajú nejasnosti. Návrh kritizujú Demokrati. Štátny prístav sa tento rok bude zaoberať premenou Zimného prístavu na mestskú štvrť, modernizovaný nákladný prístav sa odsunie ďalej od centra do oblasti súčasného prístavu Pálenisko. Projekt patrí medzi strategické investície štátu, na jeho realizácii sa podieľa štát aj mesto Bratislava.
Rok 2025 prináša pre Bratislavu novú príležitosť – využitie Zimného prístavu v centre mesta na ďalší rozvoj. Z priemyselnej oblasti vznikne moderná štvrť s bývaním, kultúrnym vyžitím a verejnými priestormi. Od roku 2025 sa budú pozemky meniť v územnom pláne na stavebné parcely, čo umožní investorom rýchlejší postup pri výstavbe. Tieto zmeny majú byť podľa ministra dopravy Jozefa Ráža hotové do roku 2029. Štát tak okrem iného na pozemkoch aj viac zarobí.

Metropolitný inštitút Bratislava (MIB) dostane k vypracovaniu koncept rozvoja Zimného prístavu, ktorý bude obsahovať aj reguláciu. Tým chce mesto Bratislava zaručiť, že z tejto lokality bude teoreticky aj praktický priestor na rozvoj. Vytvorenie konceptu by malo trvať 15 mesiacov. Ďalším z krokov bude majetkoprávne vysporiadanie štátnej firmy Verejné prístavy s firmou SPaP, ktorá má na pozemkoch svoju infraštruktúru. Nájomná zmluva so SPAP končí v roku 2027.
Štátny nákladný prístav v Pálenisku
„Najprv sa vybuduje nový intermodálny prístav v lokalite Pálenisko, následne sa zmení územný plán v časti existujúceho prístavu, pričom od Eurovey bude pokračovať nové centrum, a na záver je naplánovaná nová lodenica,“ priblížil možný postup Jozef Ráž.
Nákladná doprava sa má podľa projektu Verejných prístavov posunúť ďalej od centra mesta do oblasti Páleniska. Tu vznikne terminál sypkých materiálov, kusového tovaru alebo alternatívnych palív. Modernizovaný prístav v Palenisku bude trojmodálny, bude teda kombinovať železničnú, kamiónovú aj lodnú dopravu. Osobný prístav zostane na mieste súčasného Zimného prístavu, do prevádzky chcú Verejné prístavy uviesť aj starú lodenicu. Tá bude využiteľná pri montáži ekologických motorov do plavidiel.
Psali jsme
Vláda schválila projekt nového bratislavského prístavu ako jednu zo strategických investícií. Už teraz vzbudzuje záujem u investorov. Bratislave prinesie…
Infraštruktúra trojmodálneho prístavu Pálenisko
Veľkou výhodou pre Verejné prístavy v Pálenisku je už existujúca infraštruktúra a tiež fakt, že pozemky sú už teraz využívané na podobné účely. Rýchlejšiu realizáciu projektu podporuje aj zaradenie medzi strategické investície štátu, čo znamená rýchlejšie odbavenie niektorých administratívnych krokov.
„Z našej strany je skvelé, že štát má okolo prístavu už vybudovanú infraštruktúru a je napojený na dopravnú sieť TEN-T. Modernizácia prístavu bude veľký krok pre rozvoj Slovenska ako logistického uzla,“ povedal generálny riaditeľ Verejných prístavov Matej Danóci.

Štát vidí v prístave veľký potenciál hneď z niekoľkých dôvodov. Lodná doprava ako jedna z najčistejších a najekologickejších foriem dopravy, znižuje jej uhlíkovú stopu. Ďalším z dôvodov je, že Dunaj je významnou riečnou tepnou. Vedie až do Čierneho mora a do budúcna by tak prístav mohol hrať dôležitú úlohu v povojnovej obnove Ukrajiny.
Celý projekt by mal stáť približne 178 miliónov eur, vláda plánuje projekt financovať z eurofondov a z investícií súkromníkov za odpredaj pozemkov v Zimnom prístave.
Súkromný prístav Harbour Park v rámci Bratislavy
V súčasnosti svoj plán na druhý bratislavský prístav Harbour Park predstavila tiež spoločnosť Win Port Invest blízka spoločnosti IURIS Invest. Tento projekt by mal vzniknúť v lokalite Vlčie hrdlo. Problémom sú však predovšetkým lužné lesy, ktoré by bolo nutné vyrúbať. Bratislava by tak mohla prísť o 90 hektárov lesa, čo je zhruba 100 000 stromov. Tento les tvorí pre obyvateľov Vrakune, Ružinova a Petržalky dôležitú prírodnú clonu, ktorá oddeľuje obytné časti od rafinérie či spaľovne.
Psali jsme
Slovenský premiér Robert Fico a minister dopravy Jozef Ráž rokovali v Číne o možných spoluprácach, ktoré by mohli zahŕňať projekty ako napríklad…
Nový súkromný prístav vo Vlčom hrdle má vyrásť na ploche 792.000 m². Finančné náklady projektu Harbour Park sa pohybujú na úrovni jednej miliardy eur.
Projekt prešiel je v prvej fáze - posudzovanie vplyvu na životné prostredie (EIA). Pôvodným ohláseným plánom investora bol taktiež trojmodálny terminál teda spojenie železničnej, kamiónovej a lodnej dopravy. V zámere, ktorý teraz bude EIA posudzovať sa však nenachádza práve železnica. Investor situáciu komentuje tak, že železnica je ďalšou fázou projektu, v súčasnom zámere je pre ňu vyhradený priestor. Železnica by sa tak skúmala zvlášť.

Podľa Bratislavského večerníka je podozrivý aj fakt, že Win Port oficiálne zverejnil svoj zámer na na úradnej tabuli Ministerstva životného prostredia SR 17. decembra. Pripomienková lehota odo dňa zverejnenia je 21 dní, čo v tomto prípade zahŕňalo aj vianočné a novoročné sviatky. Transparentnosť celého procesu je tak diskutabilná.
„V rámci realizácie navrhovanej činnosti sa zatiaľ nenavrhuje budovanie železničných tratí. V prípade stavebného objektu prístavu sa však počíta s ponechaním priestorovej rezervy pre železničnú vlečku,“ vysvetľuje sa v súčasnom zámere.
Súkromný prístav Harbou park a jeho environmentálne riziká
Tento postup kritizuje environmentálny expert mimoparlamentnej strany Demokrati Michal Kiča. Podľa neho je žiadúce, aby sa infraštruktúra posudzovala spolu s vybudovaním prístavu. Inak sa nemusí podariť primerane a dostatočne posúdiť vplyv oboch z týchto stavieb.
„Buď je tu určitý rozpor medzi deklarovaným zámerom prístavu a skutočnou realitou, alebo ak investor naozaj plánuje vybudovať železničnú prípojku, tak je namieste, aby sa celý zásah do týchto cenných lokalit posúdil v jednom balíku,“ hovorí Kiča.
Pri čiastočnom posúdení hodnotenie vplyvov na životné prostredie môže vyjsť priaznivejšie. Investori takúto „salámovú metódu“ využívajú často, napísal denník SME.
„Najideálnejšie riešenie pre Bratislavčanov by bolo vybudovanie prístavu na inom mieste nižšie po prúde, prípadne využitie už existujúcich kapacit,“ myslí si Kiča.

Vizualizácia projektu Harbour Park, zdroj: Harbour Park
Zdroje:
RAILTARGET
SME Bratislava
YIM.BA
Bratislavský večerník